Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Medveď
Dátum pridania: | 04.10.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Evanga | ||
Jazyk: | Počet slov: | 923 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.4 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 5m 40s |
Pomalé čítanie: | 8m 30s |
Medveď je chránený.
Medvede žijú samotársky, obývajú ihličnaté a zmiešané lesy v horských polohách, kde je dosť tichých a ťažko prístupných zákutí s bralami, vývratmi a inými úkrytmi, ale aj dosť vody a rúbanísk s lesnými plodmi. Medvede a medvedice sa schádzajú len v období párenia, od mája do júla. Medveď si hranicu svojho stanovišťa označuje pazúrmi na kmeňoch stromov a záhryzmi. Domovský okrsok medveďa je približne 30 – 70 km. Oplodnenosť medvedíc trvá 6,5 – 9 mesiacov, ale zárodok sa vyvíja len 8 – 10 týždňov. Medvieďatá s hmotnosťou približne 0,5 kg samica rodí v zimnom brlohu v decembri – februári. Sú slepé 5 týždňov. Cicajú asi 4 mesiace. Rastú rýchlo a s medvedicou, ktorá zvyčajne nemáva mláďatá každý rok, zostávajú 2 – 3 roky, takže potom máva pri sebe medvieďatá rozličného veku. Medvieďatá pohlavne dospievajú v 3. – 4. roku. Konečnú veľkosť dosahujú až ako desaťročné. Zimu prečkávajú medvede v nepravom zimnom spánku (75 – 120 dní od napadnutia snehu do konca februára až marca), ktorý občas prerušujú. V zime trávia svoje tukové rezervy, zabezpečené už v jeseni. Brlohy si robia väčšinou na ťažko prístupných miestach v svahoch zarastených hustými lesnými porastami, na vývratiskách s hustým podrastom. Výhraby si robia veľmi zriedka. Väčšinou vyhľadávajú skalné pukliny, jaskyne, staré štôlne. Niekedy spia pod vývratom stromu, kde si nanosia vetvy a raždie, čo vytvorí akoby šiator. V prípade, že nie sú dostatočne vykŕmené, túlajú sa niekedy ešte v decembri a keď ich prekvapí sneh, zaľahnú bez prípravy – kdekoľvek, aj v mladine. Tieto neskoro zaspávajúce medvede sú pre ľudí najviac nebezpečné.
Medveď cez deň zalieza do húštiny, kde nie je vyrušovaný a drieme. Každý medveď má svoje obľúbené chodníčky. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú (pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa ňuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďov vylepšuje a výrazne sa zlepší aj kondícia medveďov, ktoré postupne prichádzajú do ruje. Po nej je najhlavnejšou úlohou medveďa sa dobre vypásť, pretože bez dostatočných tukových zásob by zimu neprežili. Vyberá hniezda včiel, čmeľov, ôs a mravcov, ale aj úle, napáda na holiach ovce a mladý dobytok (najmä staršie mäsožravé jedince) a zmocňuje sa aj diviakov, menších cicavcov, rýb a inej zveri. Požiera žalude, bukvice, ovos, jahody, maliny, čučoriedky, brusnice, hríby atď. Veľkou pochúťkou je med a larvy mravcov. Spotrebujú veľké kvantá potravy, aby prežili a zabezpečili potomstvo.