Sacharidy podľa zloženia delíme na:
- monosacharidy ( zložené z jednej molekuly cukru) – gluktóza, fruktóza, rybóza,
deoxiribóza
- oligosacharidy ( vzniká z 2-10 malekúl curku) – z týchto sú najnámejšie disacharidy
(sacharóza a laktóza)
- polysacharidy (makromolekulové látky) – škrob, celulóza, glykogén a chitín


TUKY- LIPIDY
Tvoria pestrú skupinu rozličných zlúčenín. Sú relatívne stále, preto sa považujú za najhospodárnejší zdroj energie. Pri spálením 1g tuku sa uvoľní 38kJ energie. Tuky tvoria tepelne a mechanicky odolné vrstvy okolo dôležitých telesných orgánoch. Spolu s bielkovinami sa nachádzajú aj v cytoplazme. Zložené tuky, napr. fosfolipidy, sa podieľajú na stavbe biomembrán.

BIELKOVINY – PROTEÍNY
Sú makromolekulové zlúčeniny, ktorých základnou stavebnou jednotkou sú aminokyseliny. Molekuly bielkovín sa spájajú peptidovou väzbou a vytvárajú peptidové reťazce. V bielkovinách sa vyskytujú 20 aminokyselín. Ich rozličnou kombináciou možno vzniknúť 2.1021 rozličných bielkovín.
Podľa tvarí sa bielkoviny delia na vláknité (fibrilárne), ktoré majú mechanickú funkciu a guľovité (globulárne), ktoré majú význam v bunkovom metabolizme.
Biekoviny majô funkcie:
- stavebnú – sú súčasťou všetkých bunkových štruktúr. - metabolickú – enzýmy katalizujú všetky chemické reakcie v bunke
- informačnú – bielkoviny regulujú aj bunkový priestor a medzibunkové vzťahy

NUKLEOVÉ KYSELINY
Sú zlúčeniny, od ktorých závisí existencia živej hmoty. Predstavujú makromolekulové látky, ktoré vznikajú spájaním menších molekúl nukleotidov. Každý nukleotid je zložený z dusíkatej bázy, päťuhlíkového cukru (pentózy) a kyseliny fosforečnej. Pentózy nukleotidov môže byť ribóza, vtedy hovoríme o ribonukleovej kyseliny (RNA), alebo deoxyribóza, vtedy hovoríme o deoxyribonukleová kyseliny (DNA).
Nukleové kyseliny zodpovedajú za organizáciu a rozmnožovanie bunky. Zaznamenávajú genetickú informáciu a prostredníctvom pohlavného rozmnožovania zabezpečujú prenos znakov a vlastnosti na potomkov. Nezastupiteľnú úlohu majú aj v procese biosyntézy bielkovín. Preto sa považujú za hmotný základ dedičnosti.