Z územia Slovenska je známych niekoľko nálezov neandertálcov:travertínový odlietok mozgovej časti lebky z Gánoviec pri Poprade je zaraďovaný medzi včasných neandertálcov. Homo erectus erectus mal dokonale vzpriamenú postavu s výškou 155-170 cm. Jeho lebka bola v porovnaní s australopitekom a druhom Homo habilis robustnejšia, mal ploché čelo a nezvyčajne silné nadočnicové oblúky. Čeluste boli mohutné,ale chrup v podstate zhodný s chrupom dnešného človeka, kapacita lebky bola 850-1050 cm. V línii od Homo erectus cez steinheimského človeka k včasným neandertálcom a k poddruhu Homo sapiens sapiens možno pozorovať ústup primitívnych znakov ale klasickí neandertálci mali opäť mohutne vyvynuté nadočnicové oblúky, ploché temeno lebky , široký nosový otvor a v čelustiach mohutné stoličky. Kapacita ich lebky bola však často väčšia ako u dnešného človeka, približne 1300-1700 cm. Ich telesná výška bola asi 155-160 cm, postava robustná, s mohutnou šijou a mocne stavanými najmä dolnými končatinami. Homo sapiens sapiens
Z archeologického hľadiska sú všetky nálezy druhu Homo zaradené do staršej doby kamennej alebo paleolitu. Možno povedať, že asi v staršom paleolite žil Homo habilis a Homo erectus, v strednom paleolite Homo sapiens neanderthalensis a v mladšom paleolite už Homo sapiens sapiens, poddruh človeka , do ktorého patrí i všetko dnešné ľudstvo.
Ľudia staršej doby kamennej boli všetci lovci a zberači, neboli nantrvalo usadení a nepoznali poľnohospodárstvo, nevedeli ešte vyrábať keramiku a používali iba nástroje z dreva, kameňa a kostí. U mladopaleolitického človeka (asi pred 40000-10000rokmi) však už zisťujeme i výrazné umelecké prejavy :maľby, sošky rytiny. Zobrazoval najmä zvieratá, ale aj človeka, najmä ženy, svedčí to o významnom postavení ženy vo vtedajšej rodovej spoločnosti. Aj nálezy hrobov dokazujú rozvoj ideologických predstáv. Ľudia mladšieho paleolitu ozganizovali v skupinách spoločný lov veľkých cicavcov a stavali si krátkodobé sídla. Obydlia v chladnom období aj vykurovali. Pre poznanie mladopaleolitického človeka sú veľmi významné nálezy z územia Čiech: Přerov, Brno, Svitávka a ďalšie. Antropológovia rozlišujú dva základné morfologické typy mladopaleolitického človeka, a to typ s úzkou tvárou a typ s výrazne širokou tvárou, nazývaný tiež kromaňonec (predtým sa nesprávne používal pre mladopaleolitického človeka vôbec). Nálezy australopitékov a druhu Homo habilis sú zatiaľ známe len z afrického kontinentu-tam treba vidieť podľa dnešného stavu , poznatkov kolísku ľudstva.