Prehľad systému primátov v línii vedúcej k človeku

Rad: Primates- primáty

Podrad:Simiae (Anthropoidea) vyššie primáty

Nadčeľaď: Hominoidea

Čeľaď: Hominidae- hominidi

Rody: 1. Vyhynuté: Ramapitecus, Parapithecus, Australopithecus
2. Homo- druhy: Homo habilis (človek zručný) – vyhynutý
Homo erectus (človek vzpriamený) – vyhynutý
Homo sapiens (človek rozumný)


Primáty a hominidi v treťohorách

Začiatok vývoja primátov sa predpokladá na prelome druhohôr a treťohôr, v dobe asi pred 75 miliónmi rokov. Primáty sa vyvinuli z hmyzožravcov. Asi spred 50 miliónov rokov sú dokázané prvé pravé primáty, poloopice, ktorým príkladom dnes môže byť lemúr a okáľ. Za všeobecného predka ľudoopíc sa pokladá rod Aegyptopithecus. Nálezy jeho pozostatkov sú známe z oblasti v Egypte. Za najstaršieho zástupcu čeľade hominidi sa považuje rod Ramapithecus, ktorého existencia sa datuje do doby pred 14 až 12 milionmi rokov z Ázie a Afriky. Vývoj v antropozoiku

Do najstaršieho pleistocénu, širokého časového rozmedzia asi od 3 do 1 miliona rokov, datujú sa nálezy australopitekov z Afriky. Sem sú zaradené rody Ausralopithecus a Paranthropus, ale len druh Australopithecus Africanus patrí podľa dnes prevládajúcich názorov do ľudského vývoj. Radu. Tento australopitek bol pomerne drobnej postavys telesnou výškou asi 140 cm a hmot. asi 35-40 kg, chodil vzpriamene na dvoch nohách a aj hlavu držal vzpriamene. Kapacita jeho lebky bola asi 500 cm. Chrup mal zreteľne hominidný : malé rezáky s očnými zubmi, ktoré nevystupujú nad úroveň ostatných zubov. Lebka: konkávny profil tvár. časti, spôsobený vystupujúcimi čeľusťami. Tvár je široká a plochá a výrazné sú nadočnicové oblúky. Australopitekovia boli obyvatelia lesostepí a otvorených priestranstiev, úkryty mali pod skalami a v jaskyniach. Používali už primitívne nástroje (kamene, palice), ale nie je isté, či si ich sami upravovali: ak ďalšie výskumy dokážu, že áno, potom bude treba druh Australopithecus africanus preradiť do rodu Homo ako Homo africanus. Hominizácia- proces v ktorom vznikol človek: špecializačný proces, v priebehu ktorého sa zmenil tvar kostry, a to v troch etapách: Prvý fčný komplex, ktorý je spoločný celej nadčeľadi Hominoidea, viedol k zmenám v tvare hrudníka a hornej končatiny. Druhý komplex znakov súvisel so vzpriamením postavy a s chôdzou na dvoch nohách.

Tretí komplex priniesol zmenu v stavbe lebky a ruky: došlo k zvačšovaniu mozgovej a naopak k zmenšovaniu tvár. časti lebky a k fčnému vývoju ruky. Zvaščila sa pohyblivosť prstov a tým i manuálna zručnosť:to všetko je typické iba pre rad Homo. V rámci tohto rodu potom došlo k ďalšiemu zdokonalovaniu vývoja ruky a lebky a k vzniku reči:proces sapientácie.
Homo sú z územia Afriky. Tento Homo habilis vyrábal už primitívne kamenné nástroje, mal vzpriamenú postavu, chodil na dvoch nohách a mal i pomerne dokonalú stavbu ruky. Telesná výška tohto druhu bola asi 120 až 140 cm, hmot. 30-40kg. Lebka bola celkovo zaoblenejšia ako u australopitekov, mala však ešte ploché čelo s mohutnými nadočnicovými oblúkmi. Veľmi široká tvár vystupovala dopredu, ale profil už nebol kokávny. Zubný oblúk bol kratšía zaoblenejší ako u australopitekov, kapacita lebky bola asi 590-690cm. Nálezy homo habilis spadajú časovo do stredu obdobia existencie australopitekov. Nálezy australopitekov sú preto staršie, rovnako staré aj mladšie ako nálezy druhu Homo habilis. Ďalšiu vývojovú fázu predstavuje druh Homo erectus. Nálezy tohto druhu sú dnes známe z Ázie, Afriky a Európy. Okrem druhového mena erectus často treba použiť názov ešte nižšej systematickej jednotky-poddruhu, potom pripájame ešte tretie meno. Duboisov nález opico človeka je dnes označovaný ako Homo erectus erectus, u ostatných je poddruhové meno väčšinou dané lokalitou (Sinanthropus pekinesis sa dnes nazýva Homo erectus pekinesis).
Z územia Slovenska zatiaľ nie sú známe nálezy kostí druhu Homo erectus, existuje však u nás niekoľko lokalít, ktoré jasne svedčia o tom, že tu žil , dokazuje to datovanie nálezísk i charakter objavených kamenným nástrojom, ktoré svojim tvarom zospovedajú tejto fáze vývoja človeka.
Neandertálci tvoria čiastkovú fázu vo vývoji človeka. Dnes sa väčšinou celá táto skupina zaraďuje už do ruhu Homo sapiens. Prvou a najstaršou líniou je Homo sapiens steinheimensis, pomenovaný podľa najdôležitejšieho nálezu zo Steinheimu pri Stuttgarte. Označuje sa aj ako anteneandertálci, lebo datovaním i vývojovo predchádza vlastných neandertálcov. V rámci poddruhu Homo sapiens neandertalensis rozlišujeme dve výrazne odlišné skupiny. Sú to včasní neandertálci alebo protoneandertálci. Datovaní do obdobia pred 150000-120000 rokmi. Morfologicky aj datovaním sú odlišní od skupiny tzv. klasických-extrémnych-neandertálcov. Klasickí neandertálci predstavujú slepú vývojovú líniu.

Z územia Slovenska je známych niekoľko nálezov neandertálcov:travertínový odlietok mozgovej časti lebky z Gánoviec pri Poprade je zaraďovaný medzi včasných neandertálcov. Homo erectus erectus mal dokonale vzpriamenú postavu s výškou 155-170 cm. Jeho lebka bola v porovnaní s australopitekom a druhom Homo habilis robustnejšia, mal ploché čelo a nezvyčajne silné nadočnicové oblúky. Čeluste boli mohutné,ale chrup v podstate zhodný s chrupom dnešného človeka, kapacita lebky bola 850-1050 cm. V línii od Homo erectus cez steinheimského človeka k včasným neandertálcom a k poddruhu Homo sapiens sapiens možno pozorovať ústup primitívnych znakov ale klasickí neandertálci mali opäť mohutne vyvynuté nadočnicové oblúky, ploché temeno lebky , široký nosový otvor a v čelustiach mohutné stoličky. Kapacita ich lebky bola však často väčšia ako u dnešného človeka, približne 1300-1700 cm. Ich telesná výška bola asi 155-160 cm, postava robustná, s mohutnou šijou a mocne stavanými najmä dolnými končatinami. Homo sapiens sapiens
Z archeologického hľadiska sú všetky nálezy druhu Homo zaradené do staršej doby kamennej alebo paleolitu. Možno povedať, že asi v staršom paleolite žil Homo habilis a Homo erectus, v strednom paleolite Homo sapiens neanderthalensis a v mladšom paleolite už Homo sapiens sapiens, poddruh človeka , do ktorého patrí i všetko dnešné ľudstvo.
Ľudia staršej doby kamennej boli všetci lovci a zberači, neboli nantrvalo usadení a nepoznali poľnohospodárstvo, nevedeli ešte vyrábať keramiku a používali iba nástroje z dreva, kameňa a kostí. U mladopaleolitického človeka (asi pred 40000-10000rokmi) však už zisťujeme i výrazné umelecké prejavy :maľby, sošky rytiny. Zobrazoval najmä zvieratá, ale aj človeka, najmä ženy, svedčí to o významnom postavení ženy vo vtedajšej rodovej spoločnosti. Aj nálezy hrobov dokazujú rozvoj ideologických predstáv. Ľudia mladšieho paleolitu ozganizovali v skupinách spoločný lov veľkých cicavcov a stavali si krátkodobé sídla. Obydlia v chladnom období aj vykurovali. Pre poznanie mladopaleolitického človeka sú veľmi významné nálezy z územia Čiech: Přerov, Brno, Svitávka a ďalšie. Antropológovia rozlišujú dva základné morfologické typy mladopaleolitického človeka, a to typ s úzkou tvárou a typ s výrazne širokou tvárou, nazývaný tiež kromaňonec (predtým sa nesprávne používal pre mladopaleolitického človeka vôbec). Nálezy australopitékov a druhu Homo habilis sú zatiaľ známe len z afrického kontinentu-tam treba vidieť podľa dnešného stavu , poznatkov kolísku ľudstva.

Nálezy Homo erectus sú už i z Ázie a Európy, preto možno usudzovať, k ďalšiemu vývoju dochádzalo súbežne na veľmi rozľahlom území Starého sveta. Nový svet bol osídlený až ľuďmi poddruhu Homo sapiens sapiens, a to pravdepodobne koncom pleistocénu: obidva svetadiely Nového sveta boli osídlené z Ázie, Austrália cez Indonéziu a Amerika cestou zo Sibíri na Aljašku cez dnešný Beringov prieliv. V oboch prípadoch bol medzi kontinentmi vytvorený pri nižšej hladine oceána viac alebo menej súvislý pevninový most. Osídlenie Ameriky cestou z Ázie bolo dokázané najmä zásluhou antropológa českého pôvodu A. Hrdličku.

Zdroje:

gymnaziálna učebnica pre 4.ročník -