Tento termín sa v pedagogike používa aj v iných obmenách ako napr.: vyučovacie princípy, didaktické zásady, alebo princípy. Problematika sa v konečnom dôsledku týka a súvisí s obsahom vzdelávania, ale aj s teoretickou analýzou vyučovacieho procesu. Samotnú vyučovaciu zásadu môžeme charakterizovať ako istú požiadavku, ktorá ovplyvňuje vyučovací proces a pôsobí na jeho obsah a rozsah. Počet vyučovacích zásad v histórii pedagogiky prirodzene vzrastá a úplný počet týchto zásad nieje možné presne stanoviť. S rozvíjajúcou sa spoločnosťou sa tieto požiadavky menia, a ich počet bude pravdepodobne stúpať. Taktiež kritérium delenia je podľa mnohých autorov rôzne. Podľa Glockela sa delia na: základné, regulujúce a ďalšie. Alebo iné delenie: ako vyučovacie zásady klasické, novšie zásady, a tzv. najnovšie formulovanie a dotváranie zásad. Dôležité je tiež to, že vyučovacie zásady neexistujú a nevystupujú ako samostatne pôsobiace taxómy, ale jedna druhú ovplyvňujú, vzájomne sa dopĺňajú a podporujú. Tiež nemožno zabudnúť na obe stránky vyučovacej zásady: objektívnu a subjektívnu. Bolo by nesprávne, ak by sme vyučovacie zásady ohraničovali, resp. uvažovali o ich vplyve iba na vzdelávaciu stránku. Mnohé z nich sú spoločné aj pre teóriu výchovy. Nie je správne, ak by sme tvrdili, že vyučovacia zásada je pravidlo. Pri všetkých zásadách platí, že ich treba didakticky správne chápať v priebehu celej vyučovacej hodiny.

Zásada uvedomelosti a aktivity

Ide o istú požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, ale aj to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomiť si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú. Zo strany učiteľa treba využívať neprestajne motivačné metódy a tiež predchádzajúce vedomosti a poznatky z mimoškolského prostredia, rešpektovať individualitu žiakov a veľa iných dôležitých postupov. Zásada názornosti

Opäť hovoríme o požiadavke, aby žiak získal nové vedomosti, spôsobilosti atď. na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Už Komenský poukazoval na jav, že všetky nové informácie majú byť žiakom zdelené všetkými možnými zmyslovými cestami: len tak totiž môže žiak hlbšie fixovať nové vedomosti.