Hady

Hady človeka fascinujú, ale vzbudzujú v ňom strach. Od pradávna sa vyskytujú v mýtoch a legendách. Hady sú úžasné stvorenia, ktoré sa prispôsobili všetkým podmienkam prostredia. Dokážu plávať na šírom mori, šplhať sa po vysokých stromoch, zahrabávať sa pod zem, či prežiť v horúčavách na púšti. Niektoré druhy hadov sa živia výlučne žabími vajíčkami, iné majú jed, ktorý zabíja len kraby. Aj keď nemajú nohy, dokázali si v každom prostredí nájsť svoje miesto. Zvliekanie

Dospelý jedinec sa zvlečie asi dvakrát do roka. Mladý had, ktorý je dobre kŕmený sa zvlieka viackrát do roka. Celý proces začína tvorbou hormónov, ktoré podporujú rast novej pokožky a šupín pod ešte stále funkčnou vrchnou vrstvou. Keď sa táto fáza skončí, do priestoru medzi oboma vrstvami sa napumpuje lymfatická tekutina, ktorá ich oddelí, ale tiež zakalí hadom zrak. Niekoľko posledných dní pred zvliekaním had vyhľadáva úkryt, neprijíma potravu a keďže dobre nevidí, je mimoriadne podráždený a útočný. Asi 24 hodín pred zvliekaním sa lymfatická tekutina znova absorbuje a zrak sa vyčistí. Had sa začne pyskom šúchať o drsný povrch, až kým sa rostrálny štítok neuvoľní. Had sa zvlieka rubom navrch, ako pančucha na rozdiel od korytnačky, ktorá sa zvlieka po jednotlivých šupinách. Hadov rast veľmi ovplyvňuje množstvo prijatej potravy. Had je medzi studenokrvnými živočíchmi univerzálnym druhom vrámci jej príjmu. Lov

Hady síce nemajú dobrý zrak, no ich pozornosť upúta aj najmenší pohyb. Užovky sa pri vyhľadávaní koristi riadia jej pohybom. Nehybný živočích môže uniknúť pozornosti, kým sa had nepriblíži natoľko, aby ho vypátral podľa teploty tela. Jazyk hadov hrá významnú úlohu v odhaľovaní pachov. Menej pohyblivé hady sa skoro výlučne spoliehajú na pachové stopy. Rozmnožovanie

Hady sa buď liahnu z vajíčka alebo sa rodia ako živé mláďatá. V jednej znáške bývajú 3 – 4, alebo až 100 vajec. Prvé roky rastú hady rýchlo. Mladé malých hadov dospievajú počas jedného až dvoch rokov, mladé hadov strednej veľkosti za tri až štyri roky, veľké hady za päť až šesť rokov. Hady však rastú pomaly po celý život. Najvyšší dokázateľný vek, ktorý had dosiahol je 28 rokov. Rekordná veľkosť je asi 11 až 15 metrov a dosahuje ju juhoamerická anakonda veľká.

Pohyb

Hady sa môžu pohybovať štvorakými spôsobmi,( obr. 2) alebo ich kombináciou.

Najčastejšie prehýbajú telo z boka na bok vo vlnovkách tvaru písmena S, pričom sa vlnovky začínajú na prednom konci tela a postupujú dozadu. Telo sa posúva dopredu tým, že sa opiera o nerovnosti podkladu. Po hladkej ploche sa hady takto pohybujú len veľmi pomaly. Druhý najčastejší spôsob je harmonikový pohyb. Had pri ňom posúva jednu časť tela v záhyboch dopredu, kým zvyšná časť tela ostáva pevne zakotvená. Priamočiarého pohybu sú schopné iba hady so zavalitým telom a s veľkými brušnými šupinami, napr. vretenice. Telo sa pohybuje priamo dopredu veľmi pomaly, tým spôsobom, že brušné šupiny sa pohybujú vo vlnách na konci rebier. Najzriedkavejším spôsobom pohybu je bočný pohyb. NIEKTORÉ DRUHY HADOV ...


UŽOVKA FŔKANÁ sa živý rybami, ale pretože loví predovšetkým choré jedince, je skôr zdravotníckou službou ako nebezpečným škodcom, za akú ju rybári neraz vyhlasujú. Zástupcovia čelade SLEPÁNIKOVITÝCH obývajú veľkú oblasť zaberajúcu väčšinu južnej a strednej Afriky a stredného východu po Pakistan. Žijú v pôde a živia sa najmä hmyzom a inými článkonožcami. Majú veľmi primitívnu stavbu tela. BAHNIAČKY majú komplikovaný spôsob obranného správania – začina sa rozťahovaním a nadúvaním hrdla, nastavovaním otvorených úst, výstražným syčaním a končí sa predstieranou smrťou hada prevráteného na chrbát. KOBRA OKULIARNATÁ môže príležitostne striekať jed. Niektoré africké druhy však rozvinuli tento spôsob sebaobrany na vyšší stupeň. Kobry v skutočnosti nemôžu pľuvať, pretože nemajú pery, namiesto toho silným stlačením jedových žliaz jed prudko vytlačia cez špeciálne prispôsobené zuby s dopredu smerujúcimi otvormi. Pľuvajúce kobry pritom mieria na oči, čo im umožňuje aj ich veľkosť od 1,8 až po 2,4 m. Zasiahnutie otvorených očí sliznice nosa, úst spôsobuje pálčivú bolesť a dočasnú slepotu. KORÁLOVCE sú tajomné hady a americké druhy, napr. korálovec sonorský, útočia len zriedka. Ich jed je však tak prudko jedovatý, že by sme ich nikdy nemali chytať do rúk.


VRETENICOVITÉ majú z hadov najlepšie vyvinutý jedový aparát. Dokonca i ľudia, ktorí sa nevedia zbaviť iracionálneho strachu z hadov, musia obdivovať dokonalosť stavby čelustí tejto čelade s dlhými, zakrivenými zubami, ktoré v pokoji ležia pritisnute k podnebiu hornej čelusti. Avšak pri roztvorení čelustí sa zuby vzpriamia a zaujmú svoje miesto. KRÁSAVEC v apríli oveľa rýchlejšie útočil na korisť.Predavač mi o jednej myši povedal,že je zvlášť agresívna.Po ceste 2 krát prekúsala vrecúško.Ale had za necelých 10 min.

brániacu sa myš obkrútil.Priemernú myš uloví asi za pol minúty,raz dokonca po zvliekaní za tri sekundy.


Len asi jedna tretina zo všetkých druhov hadov je jedovatá a len určitá časť z nich môže zabiť človeka. Možnosť, že človek umrie na hadie uhryznutie je 15 až 20 krát menej pravdepodobná ako to, že ho zabije blesk. Riadiť auto po rušnej ulici je oveľa nebezpečnejšie než prechádzať po hadmi zamorenom pralese. Stále v nás však pretrváva úžas nad tým, že čosi dokáže preniknúť cez naše civilizačné bariéry a zabiť nás. Výskum v Papue – Novej Guinei dokázal, že 73 % obetí hadieho uhryznutia nejavilo žiadne príznaky otravy. V skuročnosti ani nemusí pri každej príležitosti dôjsť k streknutiu jedu. Výskum v Malajzii zistil, že v 53 % uhryznutia kobrou nedošlo k väčšej otrave. A práve preto píšem túto prácu.Hadov sa nieje prečo báť.Vôbec nie sú slizký,ani zákerný.Potrebujú len malý teplý kútik a človeka,ktorý im rozumie.Môžete tak získať priateľa,ktorý vám s dôverou zaspí v rukáve. POVERY O HADOCH

Žiadna iná skupina zvierat nemusí čeliť takým predsudkom, poverám a bájkam ako hady. Ešte udivujúcejšie než množstvo týchto povier je to, že im ľudia veria. Väčšina „všeobecne známych faktov“ o hadoch, napríklad tvrdenie, že sú slizké, je mylná. Hady nehypnotizujú svoju korisť, necicajú mlieko spiacim kravám, nemajú žihadlo v chvoste (alebo v jazyku ), nechránia svoje mláďatá tak, že ich prehltnú, ani nevydychujú jedovaté výpary, keď syčia. Nedokážu sa skrútiť do obruče ani vyskakovať do vzduchu, aby mohli človeka uhryznúť do tváre. Kovboji, ktorí sa spoliehali, že povraz upletený z konskej srsti ich v noci ochráni pred hadmi, často zistili, že sa delia o teplú posteľ s nepozvanými hosťami, ktorí bez akýchkoľvek zábran preliezli cez povraz. Sú známe prípady, že ľudí uhryzla odseknutá hadia hlava, nie preto, že by bola živá, ale preto, že citlivé nervové zakončenia aj po smrti reagovali na dotyk reflexným sklapnutím čeľustí. Niekoré druhy hadiarok sa v angličtine nazývajú „ mliečne hady “. Tento názov dostali preto, lebo ľudia verili tomu, že sa vplazia do maštalí, aby cicali kravám mlieko. Hadiarky lovia hlodavce a kde inde je viac myší a potkanov ako v maštali – to je skutočná príčina ich častého výskytu na miestach kde sú kravy. Tieto povery vznikli neopodstatnene a človek,ktorý sa s hadom stretne vďaka nim spanikári.Až potom príde k ozajstnému ohrozeniu.