Kendall hormón tyroxín.




1,Inzulín:Liečba cukrovky je nemysliteľná bez inzulínu.Bez inzulínu glukóza nemôže vstúpiť do buniek a cirkuluje ďalej v krvi.U cukrovkárov bunky nedostávajú energiu a „hladujú“.Neexistuje žiadna iná látka ,ktorá by bola schopná na jednej stránke znižovať hladinu krvného cukru a na druhej stránke vyživovať svaly.Okrem toho inzulín umožnuje ukladanie prebytočného cukru vo forme glykogénu hlavne do tkanív pečene.Ľudský i zvierací inzulín má rozdielne účinky ,pokiaľ ide o rýchlosť a dĺžku pôsobenia.Produkujú ho beta bunky Langerhansových ostrovčekov.




 Inzulín sa tvorí v ostrovčekových bunkách pankreasu a do krvi sa uvolňuje podľa potreby.


 Z chemického hľadiska patrí inzulín medzi bielkoviny a v rámci toho k hormónom,ktoré riadia životne dôležité procesy látkovej premeny v organizme.Priemerne zdravý človek potrebuje na zabezpečenie vyváženej hladiny krvného cukru denne asi 40jednotiek tejto substancie.Takáto merná jednotka sa nachádza na príbalových lístkoch alebo ampulkách bežných inzulínových preparátov/U40 alebo U100/.Niekedy sa hovorí oIE /injekčné jednotky alebo internacionálne jednotky/



 Stavebnými kameňmi inzulínu sú dva reťazce pozostávajúce z 51 aminokyselín.


 Spočiatku bolo možné vyrobiť len hovädzí alebo bravčový inzulín,no od roku 1981 sa vyrába humánny inzulín metódami genetického inžinierstva ,ktoré cielene nahrádzajú „nesprávne“ aminokyseliny zvieracích inzulínov aminokyselinami „ľudskými“/vyskytujúcimi sa v ľudskom inzulíne/.Prakticky sa využíva len humánny inzulín ,alebo vyčistený inzulín z bravčových pankreasov.Hlavný rozdiel medzi jednotlivými druhmi inzulínu spočíva v súčasnosti v dĺžke ich pôsobenia.

 Slovensko patrí k piatim štátom,kde sa používa len ľudský-humánny inzulín.V ostatných štátoch sa používajú občas aj bravčové a hovädzie pankreasy.


 Na jedného pacienta treba ročne asi 4-6 kg živočíšnych pankreasov.

 Výroba humánneho inzulínu:Inzulín sa vyrába biosynteticky genetickou manipuláciou z baktérii,alebo droždových kvasiniek a tak tiež polysynteticky úpravou bravčového inzulínu



 Inzulínové perá: Aplikujú sa hlavne na rukách,stehnách,zadku a bruchu.Umožnujú oveľa presnejšie dávkovanie .Ich aplikácia je oveľa hygienickejšia a diskrétnejšia než u striekačiek.Na Slovensku sa používajú dva druhy,jeden druh poskytuje dávku ½jednotky inzulínu a druhý druh je ešte lepší pretože pomáha zachovať i časový harmonogram pomocou zamerania času.


 Inzulínová pumpa: je malý prenosný prístroj ,ktorý nepretržite dodáva inzulín v malých dávkach do organizmu.





 Inhalácia inzulínu: nový objavom je inhalácia inzulínu pristrojom-inhalátorom ,aký používajú astmatici.


 Klinické testy už potvrdili,že inhalácia pomáha,do akej miery však ešte ostáva predmetom skúmania.

 Inzulín totiž vo forme tabliet nie je možný,pretože žalúdočné štavy ho okamžite znehodnotia.




 Glukagón: v ostrovčekovitých bunkách sa nachádzajú dve odlišné skupiny buniek , alfa bunky produkujú hormón glukagón,čiže sa takisto ako inzulín nachádza v pankrease a slúži na zvyšovanie krvného cukru-glukózy v krvi tým ,že mobilizuje glykogén v pečeni/nie vo svaloch/Podnetom na jeho vylučovanie je pokles hladiny cukru v krvi.Je oveľa jednoduchšie nahradiť glukagón ako inzulín.Nadprodukcia tochto hormónu môže takisto spôsobiť niektoré druhy cukrovky.






 6,Langerhansové ostrovčeky:/obr.č.1,2,4,5/
 V pankrease sa nachádza asi 1 milión ostrovčekov,jedny z nich sú už spomínané alfa bunky ,ktoré produkujú glukagón,ktorý putuje do krvi v prípade ,že obsah krvného cukru klesne pod kritickú hranicu.Glukagón spôsobuje,že sa uvolní cukor z tkanív a pečene.Ak sa vyčerpajú aj tieto zásoby,tak sa na cukor začne premieňať bielkoviny.Beta bunky,ktoré tvoria asi 1% z hmoty pankreasu tvoria v istom zmysle chemickú továreň na výrobu inzulínu a sú vybavené tak,aby sa inzulín mohol ukladať do malých mechúrikov nad bunečným jadrom a aby dokázali zaregistrovať zmenu hladiny krvného cukru a príslušne reagovať.



 Transplantácia Langerhansových ostrovčekov:
Ostrovčeky sa netransplantujú do pankreasu,ale do náhradného miesta do pečene.Na uzdravenie pacienta však nestačí ani 400 transplantovaných ostrovčekov a telo na ne nie vždy reaguje dobre,pretože zle reaguje na biele krvinky na toto prišiel George Svell už v roku 1957 a dnes sa lekári snažia transplantovať ostrovčeky,čo s možno najmenším počtom bielych krviniek./obr.č2/






 7,Zistenie prítomnosti cukru v krvi.


 Glykémia:Cukrovka je teda problémom v metabolizme glukózy/a energie/Ľudské telo využíva dva zdroje energie,a to glukózu a kyslíkGlukóza je zdrojom energie pre väčšinu tkanív a orgánov tela .Dostáva sa k nim krvou.Na vyšetrenie možného výskytu cukru v krvi potrebujeme krvné skušky,pretože cukor sa v organizme prenáša krvou.Hovoríme o stanovení hladiny krvného cukru tzv.glykémie,ktorá sa udáva v miligramoch na deciliter.mg% alebo mg/dl.


 U zdravých ľudí hodnota krvného cukru –glykémia zväčša neklesá pod 60mg% a nestúpa nad 140mg-dokonca ani bezprostredne po jedle.Kontrolu týchto hodnôt zabezpečuje inzulín.Ak človeku stúpne hladina cukru na 160mg% vzniká podozrenie ,že s jeho telesnou reguláciou nie je dačo v poriadku.Preto treba vykonať krvnú skúšku.


 Niekedy sa používa na meranie krvného cukru aj jednotka milimol na liter,/mmol/l/,čo znamená počet molekúl cukru na liter krvi.


 Napríklad:100mg%=5,56mmol/l;160mg%=8,89mmol/l


 Dnes sa osvečene používa i zistenie prítomnosti cukru pomocou glukofánového papierika,ktorý stačí ponoriť do moču a zmodrením sa zistí cukor v krvi.



 Prvý test v prípade podozrenia:je to orálny test na glukózu.Pacient musí po dobu najmenej troch dní konzumovať veľa sacharidov a následne vypiť nalačno roztok 100g hroznového cukru v 400mililitroch čaju alebo vody.Ak je hladina cukru vyššia než 200mg% a ešte aj po dvoch hodinách prevyšuje 140mg%,podozrenie na cukrovku sa potvrdilo./tab.č1/




 Druhý test, skúškami moču: Po presiahnutí kritickej hranice sa začne krvný cukor vylučovavať pomocou obličiek z tela von močom.Hovorí sa o prekročení obličkového prahu.Túto kritickú hranicu má každý človek inú.V záujme dávkovania správneho množstva liekov a osobnej diéty je dôležité,aby sa presne stanovila hodnota obličkového prahu.Ak krvný cukor prekročí obličkový prah,lekári konštatujú narušenú látkovú premenu./metabolizmus/.Jej symptómami sú neuhasiteľný smäd,časté močenie,únava,úbytok na hmotnosti,nevoľnosť a vracanie.






 Tretí test :meranie acetónu:Acetón je splodina,ktorá vzniká pri spaľovaní tukov.Ak inzulín nedokáže zabrániť odbúravaniu tukových rezerv,vytvorí sa v organizme priveľa mastných kyselín,no organizmus ich nevie uplne spáliť.To,čo zvýši,je acetón.Jeho pach pripomína zmes laku na nechty a zhnitých jabĺk a u diabetika signalizuje nebezpečenstvo vzniku kómy následkom akútneho záplavu organizmu cukrom.Lekár meria množstvo acetónu ,vtedy,keď hodnoty krvného cukru sú nad 250mg% a viacero skúšok na cukor v moči vykáže vysoké hodnoty.


 Hb A1 test: U zdravého človeka tvorí „cukrový hemoglobín“ menej než 8% celkového hemoglobínu v krvi.Chorobnú označujú hodnotu nad 8 %.Hlavnou meranou hodnotou popri krvnom cukre je cukrový-glykozylovaný hemoglobín červených krviniek Hb A1


 8,Hyperglykémia:Systém regulácie glukózy je homeostatický,čiže sama sa vyrovnáva.Telo sa snaží udržať hladinu glukózy v krvi na relatívne stálej úrovni.



 Cieľom všetkých testov a meraní je dosiahnúť také hodnoty látkovej premeny,aby sa diabetik necítil zle.Z nepríjemných stavov je to hyperglykémia-vysoká hladina cukru v krvi.


 Ak nie je dosť inzulínu alebo sú chybné jeho receptory hladina cukru stúpa,začínajú sa spalovať iné látky.Keď bunky spalujú tuky,vznikajú ketóny ako metabolické medziprodukty.Ketóny sa môžu uvoľňovať do krvi a spôsobiť aj prekyslenie/acidózu/.V ťažkých prípadoch je stav známy ako ketoacidóza,ktorá môže vyústiť do kómy a nakoniec môže pacient umrieť.


 V minulosti sa predpokladalo,že aj druhý typ cukrovky je z nedostatku inzulínu,nové testy však dokázali ,že hladiny inzulínu u ľudí trpiacich na druhý typ cukrovky je vyšší,je to takzvaný hyperinzulinzmus,inak povedané pri cukrovke druhého typu môže byť inzulínu až priveľa.Bunky,ktoré inzulín produkujú,nepracujú správne.Porucha však nie je jednotná.U niektorých ľudí môže byť nadprodukcia inzulínu,u iných priemerná alebo nižšia,či majú poruchu receptorov .


 Diabetická kóma:/coma diabeticum/stav bezvedomia ,ktorý lekári u diabetika označujú slovom kóma,spôsobuje nedostatok inzulínu.Narušené hospodárenie s krvným cukrom signalizuje nasledovné prejavy:


 Hyperosmolárna diabeticka kóma:Je to kóma bez ketoacidózy,je typická vysokou glykémiou/18-36mmol/l/,vyskytuje sa hlavne u osôb vo veku nad 60rokov,úmrtnosť pri tejto kóme je až 44%.

 Bolesti hlavy
 Dychavičnosť,zrýchlený pulz
 Nevoľnosť,záha,zvracanie,bolesti brucha,ktoré sa môžu považovať za črevnú infekciu alebo zápal slepého čreva/apendixu/
 Častý smäd a močenie
 Únava
 Suchá zapálená pokožka a svrbenie
 Úbytok na váhe
 Ťažké prípady:aj závraty a acetónový zápach dychu

Ak sa vyvíjajúca diabetická kóma včas nepodchytí ,pacient v dôsledku straty tekutín a prekyslenia krvi stráca vedomie



Príčiny diabetickej kómy:
 Najčastejšími príčinami diabetickej kómy bývajú dietetické chyby,či nesprávne zaobchádzanie s liekmi.

 Niekto si ich zabudne vziať,pichne si nedostatočnú dávku inzulínu alebo spáli málo cukru.


 Ochorenia,hlavne infekčné sú tiež častou príčinou zvýšenia hladiny cukru ,ďalej vplýva na cukor aj puberta,lieky a hlavne stres,či už v rodine zamestnaní a podobne.




 Diabetici musia prísne dodržiavať diétu a presne užívať lekárom predpísanú dávku liekov.



 9,Hypoglykémia: Ak niekto neje,nemá dostatok cukru v krvi ,jeho teľo uvolňuje zásoby cukru z pečene.U normálneho jednotlivca sa v priebehu dňa stará o udržanie hladiny glukózy v krvi množstvo pochodov.