Pestrá strava, obsahujúca všetky biologicky významné látky, je základom
výkonnosti a zdravia ľudí. Čím je človek mladší, tým je na optimálne
zloženie výživy citlivejší. Mimoriadne postavenie v tejto oblasti má u
dojčených detí materské mlieko a u detí a dospelých kravské mlieko. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a
nenahraditeľných zložiek ľudskej výživy. Medzi odborníkmi vo všeobecnosti
panuje názor, že mlieko je takmer dokonalou potravinou. Obsahuje v
dostatočnom a primeranom množstve a optimálnom pomere mnohé biologicky
významné látky dôležité pre plnohodnotnú výživu. Sú to hlavne bielkoviny,
tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prospech mlieka
svedčí aj fakt, že využiteľnosť živín obsiahnutých v mlieku je veľmi
vysoká.

Mlieko obsahuje 3 - 5 % tuku, ktorý je zložený z približne
140 rozličných mastných kyselín. Mnohé z nich sú esenciálneho charakteru,
to znamená, že si ich ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Preto je
nevyhnutné prijímať tieto kyseliny z potravín. Mlieko je aj zdrojom
bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Napríklad v litri mlieka sa
nachádza polovičná odporúčaná denná dávka bielkovín pre dospelého človeka. Obsahuje aj všetky vitamíny potrebné pre človeka. Sú to hlavne vitamíny z
radu B - B1, B2(riboflavín), B6,
B12, ďalej vitamíny A, D, E a PP. Z minerálnych látok
obsiahnutých v mlieku sú najdôležitejšie vápnik (1 100 - 1 200 mg/l)
a fosfor. Ich vzájomná väzba v mlieku sa považuje za nevyhnutnú pri stavbe
kostí a zubov. Nedostatočný prísun vápnika, ktorý je obsiahnutý najmä v
mlieku a mliečnych výrobkoch, môže u človeka v pokročilejšom veku
zapríčiniť vznik ochorenia osteoporózy (rednutie kostí). Okrem vápnika a
fosforu obsahuje mlieko aj horčík, zinok a draslík. Vďaka svojmu zloženiu
sa mlieko právom označuje za ochrancu rovnováhy minerálov v ľudskom tele. Mlieko a mliečne výrobky sú zdrojom biologicky aktívnych látok
nevyhnutných pre zdravý vývoj človeka:
- výživné a stavebné látky pre stavbu tela a rast človeka v detskom
veku
- látky pre energetické zabezpečenie existencie organizmu
- zdroj minerálnych látok, vitamínov, hormónov a enzýmov
- zdroj esenciálnych prvkov, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám.

Bielkoviny
Z nutričného hľadiska 1 liter mlieka obsahuje také množstvo bielkovín,
ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre
dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne
bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a
udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho sú aj zdrojom esenciálnych
aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka
dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12
%. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z
nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou
súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu,
resp. nedostatočne vyvinutú svalovú hmotu.

Mliečny cukor - laktóza
Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je
výborným zdrojom energie. Skladá sa z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná
zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a
nervových tkanív. Priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše
priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a motilitu, čiže pohyb čriev, ako aj
absorpciu minerálnych látok, ako sú vápnik, horčík a fosfor.

Mliečny tuk
Mliečny tuk je rozptýlený v jemných kvapôčkach, a preto je v porovnaní
s inými živočíšnymi tukmi veľmi dobre vstrebateľný a stráviteľný. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to
vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných
kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov. Deťom do 3. roku života by sa
nemalo podávať odtučnené, resp. nízkotučné mlieko a mliečne výrobky,
pretože mlieko je významným zdrojom vitamínov A, D, E a K, ktoré sú
rozpustné v tuku obsiahnutom v plnotučnom mlieku.

Minerálne látky
Mlieko obsahuje 14 minerálov, z toho vo väčšom množstve vápnik, fosfor,
draslík, horčík, síru, sodík a chlór a v menšom množstve stopové prvky - železo,
meď, kobalt, mangán, jód, zinok, fluór. Osobitne dôležitý je vysoký obsah a
priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a
fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na
pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na
znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava
človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len
asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika.

Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej
populácie plní len na 50 -70 %. Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na
vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien
tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života
človeka. Vápnik a fosfor hrajú významnú úlohu aj pri rôznych metabolických
pochodoch cukrov, tukov, nukleových kyselín a pri transporte iónov. Najnovšie
výskumy sú zamerané na úlohu vápnika v prevencii rakoviny hrubého čreva, ako aj
v znižovaní toxicity žlčových kyselín.

Vitamíny
Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú
dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám,
kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B:
B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín,
B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na
funkcie nervového systému. Mlieko obsahuje aj vitamín C - kyselinu askorbovú a D
- kalciferol.

Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä
matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny
vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V
prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a
ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a
tvarohovými výrobkami.

Pohár mlieka obsahuje

Vápnik - 30 % dennej potreby
Mlieko je jeden z najlepších zdrojov vápnika. Vápnik je základným stavebným
prvkom pri tvorbe kostí a zubov. Pomáha udržať kosti pevné a je nevyhnutný pre
správnu nervovú a svalovú činnosť.
Vitamín D - 25 % dennej potreby
Aby kosti boli silné a pevné, potrebujú viac než len vápnik. Potrebujú
vitamín D, ktorý pomáha telu zužitkovať vápnik a optimalizovať mineralizáciu
kostí.
Proteíny - 16 % dennej potreby
Vysoko kvalitný proteín (bielkovina) v mlieku obsahuje všetky dôležité
aminokyseliny potrebné pre stavbu silných svalov, uzdravenie a optimálnu
regeneráciu poškodených svalov. Je takisto veľmi dôležitý pre obnovu energie
spotrebovanej pri fyzickej záťaži.
Fosfor - 20 % dennej potreby
Rovnako ako vápnik a vitamín D, aj fosfor je nevyhnutný pre tvorbu a udržanie
pevných kostí.

Pomáha pri premene jedla, ktoré zjeme, na energiu.
Riboflavín - vitamín B2 - 24 % dennej potreby
Ľudia, ktorí denne spotrebujú veľa energie, potrebujú veľké množstvo tohto
vitamínu, pretože pomáha premeniť jedlo na energiu potrebnú pri pohybe. Takisto
aj v tomto prípade je mlieko jedným z najlepších zdrojov tejto látky.
Vitamín B12 - 13 % dennej potreby
Tento vitamín je jedným z dôležitých vitamínov nachádzajúcich sa v mlieku. Je
nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek, ktoré zabezpečujú prenos kyslíka z
pľúc do pracujúcich svalov.
Vitamín A - 10 % dennej potreby
Vitamín A v mlieku prispieva k zdravému zraku. Tiež pomáha regulovať rast
buniek a podporuje imunitný systém.
Draslík - 11 % dennej potreby
Každý človek potrebuje denne minimálne 3 500 mg draslíka, aby jeho svaly
správne fungovali. Pohár mlieka obsahuje približne 400 mg draslíka.
Niacín - 10 % dennej potreby
Táto živina je dôležitá pre bežnú činnosť viacerých enzýmov v tele a podieľa
sa na metabolizme cukrov a nasýtených kyselín.

Druhy mlieka

Materske mlieko:
U všetkých cicavcov, a teda i u človeka, je materské mlieko prapôvodnou
prirodzenou výživou. Ľudské mlieko má veľmi špeciálne zloženie, vďaka
ktorému plní dve základné úlohy:
- poskytuje dieťaťu dostatok energie, ktorá je potrebná nielen pre
udržanie života dieťatka, ale aj pre jeho zdravý rast a ďalší vývoj,
- zásobuje dieťa ochrannými látkami, ktoré mu pomáhajú prispôsobiť sa
vonkajšiemu svetu, ktorý je preň po narodení cudzím prostredím plným
nástrah a rôznych infekcií.
Zloženie ľudského mlieka je unikátne a v priebehu dojčenia sa trvalo
prispôsobuje potrebám dieťaťa. Okrem základných zložiek, ktoré sú spoločné
pre mlieko všetkých cicavcov, obsahuje ľudské materské mlieko veľké
množstvo špecifických ochranných látok, napr. rôznych imunoglobulínov,
interferónov, leukocytov, bifidobaktérií a ďalších látok či buniek, ktoré
sú pre život dojčeného dieťaťa
rozhodujúce.

Kravske mlieko

Mlieko je zdrojom energie vo forme tukov a cukrov. Mlieko zároveň
obsahuje mimoriadne kvalitné bielkoviny s vysokým podielom tzv. nenahraditeľných aminokyselín. Takisto sa v ňom nachádza všetkých sedem
základných minerálnych prvkov - vápnik, fosfor, horčík, sodík, draslík,
síra a chlór. Jeden liter mlieka obsahuje až 1 200 mg vápnika, čo bohato
pokrýva celodennú potrebu tejto minerálnej látky v ľudskom organizme. V
mlieku sa vyskytuje aj množstvo mikroelementov, ktoré ľudský organizmus
potrebuje v stopových množstvách, napr. meď, fluór, jód, mangán, zinok,
molybdén a selén.

Taktiež obsahuje všetkých 13 vitamínov, ktoré sú
nevyhnutne potrebné pre ľudský organizmus. Je zdrojom karotenoidov (z
ktorých vzniká vitamín A) a vitamínu E. Neodmysliteľná je aj prítomnosť
vitamínov B-komplexu v mlieku. Mlieko vyniká tiež ako veľmi bohatý zdroj
riboflavínu - vitamínu B2, ktorý je dôležitý na udržanie
správnej činnosti mnohých tkanív, napríklad tkanív tvoriacich protilátky a
červené krvinky. Ďalej je potrebný pre metabolizmus sacharidov, tukov a
proteínov; zachovanie dobrého zraku, kože, nechtov a vlasov; zmierňuje
únavu pri namáhaní očí; priaznivo ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Mlieko je síce najdôležitejšou a nenahraditeľnou zložkou ľudskej výživy, ale
vzhľadom na možnú prítomnosť škodlivých baktérií v čerstvo nadojenom mlieku sa
jeho konzumácia neodporúča dospelým a v žiadnom prípade deťom. Mlieko predávané
v obchodoch musí byť podľa zákona tepelne upravené.

Pasterizované mlieko

Každé mlieko určené na spotrebu pre človeka sa musí tepelne ošetriť
- pasterizovať. Pasterizácia je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho
chemika a bakteriológa L. Pasteura, ktorý sa zaoberal účinkami tepla pri
ničení choroboplodných zárodkov. V súčasnej dobe využívajú mliekarne
krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri teplote neprevyšujúcej
75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote
(približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Účinnosť ničenia
baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno
skladovať niekoľko dní. Pri pasterizácii nie sú poškodené ani zničené
zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy
človeka.

Trvanlive mlieko

Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením
tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT (Ultra Heat
Treatment), čiže vysokotepelné ošetrenie. Taktiež býva táto metóda
označovaná ako ultrapasterizácia. Mlieko sa zohrieva na teplotu
135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo
schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa
eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava
3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Niektorí ľudia sa
domnievajú, že trvanlivosť sa dosahuje pridaním konzervačných látok.

Tento
názor nie je pravdivý a pri UHT technológii, ktorá je vlastne
pasterizáciou pri vyššej teplote, sa zabezpečí jeho trvanlivosť. Dlhodobú
trvanlivosť možno dosiahnuť skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú
teplotu a následne jeho okamžitým schladením.

OSTEOPOROZA

Mlieko je Tekutina, ktorá svojím zložením pôsobí ako prevencia proti rôznym chorobám ako je napríklad osteoporóza.
Čo je to osteoporóza?
Osteoporóza je závažné ochorenie pohybového aparátu. Ide o ochorenie kostí,
charakterizované nízkou hustotou kostného tkaniva a poruchou jej dôslednej
výstavby. Kosti postihnuté osteoporózou rednú, strácajú svoju pevnosť a stávajú
sa krehkými, čo zvyšuje riziko zlomenín. Je to z dôvodu úbytku vápnika,
stavebného materiálu kostí, ktorého nezastupiteľným zdrojom je mlieko. Pre svoje
závažné dôsledky toto ochorenie môže v priebehu niekoľkých sekúnd výrazne zmeniť
kvalitu života ľudí, v mnohých prípadoch predstavuje aj vážne ohrozenie života. Koho osteoporóza postihuje?
Toto ochorenie postihuje mužov aj ženy. U žien sa však úbytok kostí začína
najmenej o desať rokov skôr a je rýchlejší než u mužov. Vznik a rozvíjanie
osteoporózy u žien súvisí najmä s úbytkom estrogénov - ženských pohlavných
hormónov v organizme. Ženy v postmenopauzálnom období (po prechode) tak
predstavujú najväčšiu rizikovú skupinu ohrozených osteoporózou. Celosvetovo na
osteoporózu trpí 8 percent obyvateľstva. Odhaduje sa, že na Slovensku trpí
osteoporózou približne 400 000 ľudí.

Možno osteoporózu spozorovať?
Osteoporóza je skrytá choroba, pretože sa vyvíja bez
zjavných príznakov a potichu „vykráda kosti” aj niekoľko desiatok rokov. Vzniká z dôvodu úbytku základného stavebného materiálu kostí - vápnika,
ktorého nezastupiteľným zdrojom je mlieko a mliečne výrobky. Keď človek
pociťuje nejaké ťažkosti, napríklad bolesti v chrbte, väčšinou ich
pripisuje svojmu veku. Ak sa prítomnosť osteoporózy nezistí skôr, prejaví
sa až v pokročilom štádiu nečakanou zlomeninou po malom úraze - po páde zo
stoja, slabšom náraze, pošmyknutí sa, silnejšom kýchnutí, pri nosení
nákupu...

Aké sú dôsledky osteoporózy?
Zlomeniny sú najzávažnejšími zdravotnými dôsledkami osteoporózy. Najčastejšou osteoporotickou zlomeninou je zlomenina stavca. U žien sa v období
po menopauze rapídne zvyšuje výskyt zlomeniny zápästia.

Najzávažnejším dôsledkom
osteoporózy je zlomenina krčka stehennej kosti - bedrového kĺbu, pretože až
pätina žien s týmto úrazom v priebehu jedného roka zomiera, približne polovica
je odkázaná na starostlivosť okolia a len u malej časti dôjde k úplnému
zahojeniu.

Dostatok vápnika v období dospievania mladého organizmu umožní kostiam
dosiahnuť maximálnu hustotu. Predovšetkým v mladosti je optimálna hodnota
vápnika v tele veľmi dôležitá. Po 17. roku života sa približne u 90 % mládeže
hustota kostnej hmoty ustáli a dosahuje svoj vrchol. Po 21. roku života, niekedy
aj skôr, kosti absorbujú vápnik už len v obmedzenom množstve a o pár rokov
neskôr sa začína postupný proces straty kalcia z kostí. Preto aby sa v mladom
veku vytvorila optimálna hustota kostnej hmoty, je potrebné, aby deti denne
prijímali v závislosti od veku 500 až 1 300 mg vápnika denne, čo predstavuje 5 -
6 dl mlieka. Strava dospelých by mala obsahovať 800 - 1 000 mg vápnika denne. Gravidné a dojčiace ženy a ženy so zvýšeným rizikom osteoporózy (v klimaktériu a
po ňom) by mali dennú dávku kalcia zvýšiť na 1 000 - 1 300 mg.

Predchádzanie osteoporóze zdravou životosprávou je určite príjemnejšie ako
liečba tejto nepríjemnej choroby a jej závažných následkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mlieko a zdravie