Z neho sa vyvinie stopka a výtrusnicou, ktorá predstavuje sporofyt (2n)
- sporofyt nie je schopný fotosyntézy, preto závisí od gametofytu
- sporofyt prináša výtrusy, ktoré zabezpečujú nepohlavné rozmnožovanie

gametofyt sporofyt
↓ ↓
prvoklík a stielka stopka s výtrusnicou
↓ ↓
n 2 n
↓ ↓
vyživuje sporofyt výživa závisí od gametofytu


rôznotvará – heteromorfná rodozmena

K machorastom patrí priblžne 25 000 druhov, ktoré sa zaraďujú do troch tried pečeňovky, rožteky a machy. Najznámejšia je z nich prvá a posledná trieda.
1. trieda: pečeňovky (hepaticopsida)
Sú najnižšie organizované, ich stielky sú buď lupeňovité, alebo listové. Najznámejšia je porastnica mnohotvará (marchatina polymorpha), ktorá rastie na vlhkúch miestach.
2. trieda: machy (muscopsida)
Mjú najdokonalejšiu stavbu tela. Gametofyt tvorí diferencovaná stielka, rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky. Sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou. Významným druhom je rašeliník močiarny (sphagnum palustre), ktorý tvorí husté porasty v lesoch i na vrchoviskách, na mokrých lúkach v nížinách i horách.

3. oddelenie: PLAVÚŇORASTY (Lycopodiophyta)
Do tohto oddelenia patria byliny a fosílne dreviny. Stonka je plná, vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými, jednožltými listami. Na vrechnej strane majú niektoré druhy pajazýček (lingula), ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody. Výtrusnice vyrastajú jednotlivo na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sú len málo odlíšené od asimilačných listov a väčšinou sú zostavené do klasov. Vo výtrusniciach sa tvoria rovnaké – izosporické alebo morfologicky rozdielne – heterosórické výtrusy.
Bylinné typy s jednoduchými listami s rovnakými výtrusami sa zaraďujú do triedy plavúne. Najznámejší je plavúň obyčajný (lycopodium clavatum). Rasti na kyslých oôdach v horských ihlič. lesoch.
Rôznovýtrusné typy, vrátane fosílnych drevín, na listoch s pajazýčkami sa zaraďujú do triedy plavúnky (selagillenopsida). Z bylinných druhov, ktoré sa zachovali dodnes, je najznámejšia plavúnka brvitá (selaginella selaginoides) vysoká 8 – 10 cm.

4. oddelenie: PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
Prasličkorasty sú trváce byliny. Stonky sú článkované, spravidla praslenovito rozkonárené a duté. Cievne zväzky sú v kruhu okolo centrálnej dutiny. Listy sú jednoduché, šupinovité usporiadané do do praslenov a bázami zrastené do pošiev. Výtrusnice vyrastajú na útvaroch stonkového pôvodu, na sporangioforoch (nosiče výtrusníc). Sporangiofory tvoria vrcholové klasy. Výtrusnice sú zväčša izosporické. Z výtrusov vyrastajú zelené lupeňovité prvorasty buď jednopohlavné, alebo obojpohlavné.
Najvýznamnejšou triedou sú prasličky (eqisetopsida). V karbóne a perme prispeli k tvorbe uhoľných slojov.
Čeľaď: PRASLIČKOVITÉ (Equisetaceae)
Sú to byliny s článkovanou a praslenovito rozkonárenou dutou stonkou.