Evolučné rozrôznenie vodných čeľustnatcov

Najstaršou skupinou čeľustnatých stavovcov, o ktorých máme fosílne doklady, sú tŕňoplutvovce (Acanthodii). Boli to svojrázne, malým žralokom podobajúce sa vodné stavovce. Ich najstaršie nálezy pochádzajú z neskoršieho silúru. Acanthodii zaujímajú významné postavenie v evolúcii a fylogenéze stavovcov tým, že ide o najstaršie známe čeľustnatce, nepodávajúce však svedectvo o tom, ako vznikli typické znaky týchto čeľustnatcov. Čeľustnatce z hľadiska evolúcie a jej rannej fázy prekonali veľa prevratných a vážnych zmien. Tŕňoplutvovce túto fázu dokumen-tujú len čiastočne, pretože niektoré typické znaky čeľustnatcov (napr. práve čeluste) boli u nich už úplne vytvorené.
O tŕňoplutvovcoch sa stále vedú spory. Mnohí sa domnievajú, že tŕňoplutvovce stoja v koreňovej línii koncoústych rýb, iní sú zase presvedčení, že patria medzi prí-čnoústé. Tento druhý názor pramení z veľkej rady zhodných znakov, ktoré majú tieto najstaršie známe čeľustnatce spoločné so žralokmi. Je teda možné považovať Acan-thodii za akúsi špecializovanú líniu starobylých žralokov. Žraloky: dôležité medzníky v poznaní o vývoji zubov

Žraloky boli v prvohorách veľmi dôležitou skupinou, pretože sa oveľa viacej podieľali na celkovom zložení fauny stavovcov, ako je tomu dnes. Paleontologickým dokumentom o nich sú zuby (keďže kostra najstarších zástupcov bola iba chrupavko-vitá). Zuby ako paleontologický materiál (nielen u žralokov) sú tvorené tkanivom, ktoré patrí medzi najtvrdšie materiálny organického pôvodu. Sklovina a dentin totiž obsahujú až 98 % anorganických látok, následkom čoho sa práve zuby stávajú výbor-ným fosílnym materiálov.
Pri študovaní chrupu žraloka nájdeme odpovede na niektoré otázky, ktoré majú pri evolúcii stavovcov širšiu platnosť: napr. Kde hľadať evolučný pôvod zubov a ako vysvetliť známu skutočnosť, že u väčšiny stavovcov sa aspoň časť tohto mate-riálu počas života vymieňa?
Zuby všetkých stavovcov sa zakladajú z vonkajšieho a stredného embryonálne-ho listu, tzv. ektodermu a mezodermu. Úplne rovnako sa zakladajú plakoidné šupiny kryjúce povrch tela žralokov. Zuby a plakoidné šupiny majú naviac takmer rovnaký stavebný materiál a základný tvar: podpovrchová vrstva je tvorená dentinom, ktorý je krytý na povrchu sklovinou, ktorá sa u žralokov volá vitrodentin. Okrem toho zuby a plakoidné šupiny majú zhruba kónický tvar (telo žralokov je na povrchu drsné) a vo vnútri je dutina s cievnym a nervovým zásobením.