Z tohto je zrejmé, že zuby a plakoidné šupiny sú homologické orgány. Keď ešte uvážime, že výstielka ústnej du-tiny a koža na tele sú taktiež homologické útvary, ktoré sa formujú rovnako z ektodermu a mezodermu, potom je úplne jasná odpoveď na otázku „Aký je evolučný pôvod zubov?“: zuby vznikli premenou drobných krycích elementov na povrchu tela žralokov, ktoré nazývame plakoidné šupiny. V ústnej dutine žraloka môžeme skutoč-ne zistiť zuby na všetkých kostných elementoch, ktoré tvoria jej steny, čiže všade tam, kam zasahoval embryonálny ektoderm. Nie sú teda iba na hrane čeľusti, ale aj na jej vnútornom povrchu. Zuby žralokov majú jednu veľmi charakteristickú vlastnosť, ktorá sa doposiaľ celkom uspokojivo nepodarila objasniť. Zuby sa zakladajú na vnútornej strane čeľusti a v priebehu toho, ako dorastajú, pohybujú sa po vnútornom povrchu čeľusti smerom k čeľustnej hrane (teda do funkčnej pozície) a potom na stranu vonkajšiu, kde vypa-dávajú. Preto ich nachádzame v niektorých fosílnych ale i recentných sedimentoch vo veľkom množstve, čo však neznamená hromadný úhyn žralokov. Na vnútornom po-vrchu čeľusti sú zuby situované a zaradené v radoch, ktoré sú vzhľadom k okraju če-ľusti šikmé. Zakladajú sa pomerne ďaleko v sliznici ústnej dutiny a rastú počas pohy-bu k okraju čeľusti. Obidve okolnosti sú veľmi dôležité, pretože zuby nedospievajú do funkčnej pozície na hrane čeľusti v radoch, to by totiž malo za následok hromadné vypadávanie celého radu a do doby, kým by sa dostala do funkčnej pozície ďalší zubný rad, bol by daný jedinec zbavený svojho jediného nástroja na chytanie potravy a obranu. Preto je veľmi výhodné, že zuby sa dostávajú do funkčnej pozície jeden po druhom. Pozorovanie recentných foriem žralokov ukázalo, že výmena zubov je proces dosť rýchly a že sa s pribúdajúcim vekom dosť spomaľuje. Bolo zistené, že u mladých žralokov sa za priaznivých životných podmienok každý zub na spodnej čeľusti nahradí asi za osem dní, na vrchnej čeľusti dokonca ešte za kratšiu dobu.
Je zrejmé, že pohyb zubov po čeľusti je u žralokov umožnený tým, že čeľuste sú tvorené len kalcifikovanou chrupavkou. Zuby nie sú teda pevne prichytené ku kos-tiam exocrania, ktoré u všetkých ostatných stavovcov kryjú endokraniálne čeľuste. Avšak i v týchto ostatných skupinách čeľustnatcov dochádza v podstate k rovnakému procesu pri výmene zubov, aj keď sú vyvinuté krycie kosti exocrania. U koncoústych rýb, obojživelníkov a veľkého počtu plazov sa zuby vytvárajú tak ako u žralokov- v ústnej sliznici na vnútornej strane čeľusti.