jašteríc, je táto hrana vyvinutá len ako horizontálna lišta, ktorá však v priebehu evolúcie mohutnela a uzavrela do priestoru medzi sebou a pôvodnou hranou tú časť sliznice ústnej dutiny, z ktorej sa vyvíjajú zuby. Ďalším vý-vojom potom došlo na niektorých miestach k vzájomnému zrastaniu oboch hrán, pri-čom v miestach zubných pozícii obe hrany nezrástli a vznikla tam zubná alveola. Tento stav je možné nájsť u niektorých plazov (krokodílov) a cicavcov. Počet zubných pozícii sa znížil a rovnako tak sa spomalila rýchlosť výmeny. U cicavcov dochádza k výmene zubov len jeden raz za život jedinca (výmena mliečneho chrupu za defini-tívny). Vidíme teda, že evolučný pôvod výmeny zubov musíme hľadať v neustálom obmieňaní zubného materiálu u najstarších žralokov.

Fylogenéza zubov

Zuby sa vo všeobecnosti evolučne prispôsobili druhu potravy, ktorú jednotlivé zvieratá preferujú: na druh potravy poukazuje tvar hryzákov, očných zubov, črenov-cov a stoličiek. Šelmy majú ostré hrany zubov na rezanie mäsa, bylinožravce majú ši-roké zuby na drvenie rastlinnej hmoty, všežravce majú na spracovanie rozmanitej potravy zuby široké a hrboľaté. Zuby rýb sú kostené, nemajú korene a po opotrebova-ní sa nahrádzajú novými. Pažerákovité zuby kaprovitých, ktoré pritláčajú potravu k rohovinovej platničke na báze lebky, nie sú s pravými zubami homologické a nevymieňajú sa. Homodontný chrup (napr. hmyzožravce, slabozubce, veľryby) sa vyznačuje nepatrnými rozdielmi v tvare a funkcii jednotlivých zubov. V heterodontnom chrupe sú viacmenej tvarovo i funkčne rozlíšené rezáky, očné, črenové zuby a stoličky. V mliečnom chrupe chýbajú stoličky. Pokiaľ sa ostatné mliečne zuby vymieňajú za definitívne, je to chrup difiodontný. Niektoré zuby (rezáky hlodavcov, kly chobotná-čov) rastú po celý život. Iným (slabozubcom) sa zuby u plodu síce zakladajú, ale ešte počas vnútromaternicového života alebo krátko po narodení, miznú. Kostice nie-ktorých veľrýb alebo zrohovatené okraje ďasien (prežúvavce) plnia tiež niektoré funk-cie zubov.