Spolu s endoplazmatickým retikulom sa podieľa n úprave bielkovýn,produkcii enzýmou a tvorbe vakuloárneho aparátu rastlinných buniek.
Plastidy: obsahujú farbivá a podľa toho sa rozdeľujú na:
Chloroplasty: vyplňa ich stróma (matrix), v ktorej sa nachádza sieť uzavretých membrán – tylakoidy. Na membránach tylakoidou sa nachádza
chlorofyl-a,a ostatné pigmenty fotosyntézy (kartenoidy,xantofyly,,chlorofyl-b)
Súčasťou strómy plastidou je aj DNA,enzýmy potrebné k fotosyntéze a prenášače elektrónou.
Chromoplasty: obsahujú hlavne kartenoidy.Nachádyajú sa v bunkách korunných lupenou a plodou.
Leukoplasty: sú v nezelených častiach rastliny. Ukladajú sa v nich zásobové látky ako napr.škrob (amyloplasty) alebo tuky (elaioplasty)

Vakuoly sú typickou štruktúrou všetkých rastlinných buniek.V dospelých bunkách sa spravidla nachádza iba jedna veľká vakuola,kým v mladých bunkách je viac menších. Sú vyplnené bunkovou sťavou (v ktorej je rozpustené množstvo chemických látok,ktoré určujú napr.farbu kvetov,chuť ovocia a pod.),
podmieňujú vnútorný tlak buniek, sú zásobárňou rozličných látok a zúčastňujcich sa lytických (rozkladných, rozrušujúcich) procesoch v bunke.
Voda tvorí zvyčajne vyše 90 percent obsahu vakuoly.Obsah vakuol od cytoplazmy oddeľuje semipermeabilná membrána, tzv tonoplast.
Tiež majú významnú funkciu v akumulácii roztokov.
Pulzujúce, trávacie,vylučovacie vakuoly sú významnou súčasťou živočíšnych buniek, napr. prvokov.

Lyzozómy sú charakteristické veľkým obsahom hydrolytických enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na vnútrobun trávení a rozklade rôznych častí bunky alebo molekúl,ktoré sa dostávajú do bunky.

Fibrilárne struktúry

V bunke majú pohybovú a mechanickú funkciu. Ich základom nie je membránová jednotka, ale fibrilárne (vláknité) štruktúry. Kontrakciu fibrilárnych štruktúr, teda schopnosť skracovať a natahovať sa, zabezpečujú mikrofilamenty a mikrotubuly, ktoré im dodávajú potrebnú pevnosť.
Cytoskelet predstavuje dynamickú kostru bunky, ktorá má mechanickú (tvar bunky) a podpornú funkciu (priestorové rozloženie organel v bunke). Uplatňuje sa aj pri realizácii všetkých druhov pohybov, ktoré bunka vykonáva. Tvoria ho jemné vlákna mikrofilamenty, trubicovité útvary mikrotubuly a prechodné vlákna - intermediárne filamenty (niesú kontraktibilné).
Mikrofilamenty schopnostbu kontrakcie zabezpečujú pohyb cytoplazmy vnútri bunky, ako aj pohyb bunky vzhladom na okolie (meňavkovitý -amébovitý pohyb a i.)
Mikrotubuly sú dlhé rúrky, ktoré sa nachádzajú spravidla pri povrchu bunky (napr. deliace vretienko).