Endoplazmatické retikulum je systém vnútrobunkových kanálikov, ohraničených membránami. Rozlišujú sa dve formy endoplazmatického retikula - zrnitá (drsná), na ktorej membránach sa nachádzajú ribozómy, a hladká forma bez ribozómov. Zrnitá forma endoplazmatického retikula sa podiela na syntéze bielkovín, kým hladká na syntéze lipidov,steroidou vitamínu D, ale aj tvorbe niektorých bunkových organel a štruktúr. Endoplazmatické retikulum zabezpečuje aj vnútrobunkový a medzibunkový transport látok(voda,bielkoviny a pod.)Z metabolického hľadiska sa hľadká forma podieľa na detoxikáciia a degradácii hormonou,liekou a pod

Ribozómy nemajú membránovú štruktúru. Sú to zrnité nukleoproteínové častice, ktoré sa vyskytujú voľne v cytoplazme alebo sú viazané na membránach endoplazmatického retikula. Chemicky ich tvoria ribozómové RNA a bielkoviny. Ribozómy majú dôležitú úlohu pri syntéze bielkovín. Každý ribozóm tvorí veľká a malá subjednotka.Na malej subjednotke sa nachádzaväzbové miesto na napojenie mRNA.Voľné subjedn.ribozómou sa pred proteosintézou spájajú na väzbových miestach s mRNA a tvoria polyribozómy.Po skončení biosyntézy bielkovín sa ribozómy opäť uvoľňujú do cytoplazmy,kde sa rozpadajú na subjedntky (ribozómový cyklus)
Ich počet je najväčší v mladých bunkách, ktoré sa intenzívne delia a rastú, preto majú vysokú spotrebu bielkovín.

Golgiho aparát je stálou, ale veľmi dynamickou bránovou súčastou rastlinných a živočíšnych buniek.Tvoria ho všetky diktyozómy (gr. dictyon - sieť, soma-telieska) prítomné v bunke. Diktyozómy tvorí súbor (3-7) cisterien - kanálikov, ktoré sú na protilahlých koncoch rozšírené a oddeľujú sa z nich vezikuly. Často je lokalizovaný v blízkosti jadra a endoplazmatického retikula. Jeho úloha v bunke je:
syntetická (produkcia enzýmov, tvorba pektínov - lá váhy cukrov, ktoré sa využívajú na stavbu bunkových stien)
sekrečná (úprava látok do takej podoby, aby mc vylúčené von z bunky, produkcia slizu v koreňovej čiapočke). V živočíšnych bunkách sa podiela na tvorbe lyzozomou. a ich hydrolytických enzýmov.Prítomnosť imunoglobulínou v cisternách Golgiho aparátu živočíšnych buniek potvrdzuje pravdepodobnosť jeho účasti v obranných mechanizmoch bunky a celého organizmu.

Spolu s endoplazmatickým retikulom sa podieľa n úprave bielkovýn,produkcii enzýmou a tvorbe vakuloárneho aparátu rastlinných buniek.
Plastidy: obsahujú farbivá a podľa toho sa rozdeľujú na:
Chloroplasty: vyplňa ich stróma (matrix), v ktorej sa nachádza sieť uzavretých membrán – tylakoidy. Na membránach tylakoidou sa nachádza
chlorofyl-a,a ostatné pigmenty fotosyntézy (kartenoidy,xantofyly,,chlorofyl-b)
Súčasťou strómy plastidou je aj DNA,enzýmy potrebné k fotosyntéze a prenášače elektrónou.
Chromoplasty: obsahujú hlavne kartenoidy.Nachádyajú sa v bunkách korunných lupenou a plodou.
Leukoplasty: sú v nezelených častiach rastliny. Ukladajú sa v nich zásobové látky ako napr.škrob (amyloplasty) alebo tuky (elaioplasty)

Vakuoly sú typickou štruktúrou všetkých rastlinných buniek.V dospelých bunkách sa spravidla nachádza iba jedna veľká vakuola,kým v mladých bunkách je viac menších. Sú vyplnené bunkovou sťavou (v ktorej je rozpustené množstvo chemických látok,ktoré určujú napr.farbu kvetov,chuť ovocia a pod.),
podmieňujú vnútorný tlak buniek, sú zásobárňou rozličných látok a zúčastňujcich sa lytických (rozkladných, rozrušujúcich) procesoch v bunke.
Voda tvorí zvyčajne vyše 90 percent obsahu vakuoly.Obsah vakuol od cytoplazmy oddeľuje semipermeabilná membrána, tzv tonoplast.
Tiež majú významnú funkciu v akumulácii roztokov.
Pulzujúce, trávacie,vylučovacie vakuoly sú významnou súčasťou živočíšnych buniek, napr. prvokov.

Lyzozómy sú charakteristické veľkým obsahom hydrolytických enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na vnútrobun trávení a rozklade rôznych častí bunky alebo molekúl,ktoré sa dostávajú do bunky.

Fibrilárne struktúry

V bunke majú pohybovú a mechanickú funkciu. Ich základom nie je membránová jednotka, ale fibrilárne (vláknité) štruktúry. Kontrakciu fibrilárnych štruktúr, teda schopnosť skracovať a natahovať sa, zabezpečujú mikrofilamenty a mikrotubuly, ktoré im dodávajú potrebnú pevnosť.
Cytoskelet predstavuje dynamickú kostru bunky, ktorá má mechanickú (tvar bunky) a podpornú funkciu (priestorové rozloženie organel v bunke). Uplatňuje sa aj pri realizácii všetkých druhov pohybov, ktoré bunka vykonáva. Tvoria ho jemné vlákna mikrofilamenty, trubicovité útvary mikrotubuly a prechodné vlákna - intermediárne filamenty (niesú kontraktibilné).
Mikrofilamenty schopnostbu kontrakcie zabezpečujú pohyb cytoplazmy vnútri bunky, ako aj pohyb bunky vzhladom na okolie (meňavkovitý -amébovitý pohyb a i.)
Mikrotubuly sú dlhé rúrky, ktoré sa nachádzajú spravidla pri povrchu bunky (napr. deliace vretienko).

Intermediárne filamenty (nie sú kontraktibilné) majú spevňovaciu funkciu, sú odolné voči ťahu a tlaku.
Chromozómy sú stálou štruktúrou jadra, tvoria ich nukleoproteínové vlákna, ktorých základom je nukleová kyselina - DNA obalená bielkovinou. V chromozómoch je
uložená prevažná časť genetickej informácie. Sú pozorovateľné len pri delení bunky.

Mitotický aparát bunky je dôležitá štruktúra pri delení bunky (nepriame delenie - mitóza). Zabezpečuje rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek. Základom mitotického aparátu je centriol a deliace vretienko z mikrotubúl, ktoré sa objavujú v bunke pri jej delení, vretienko má schopnosť kontrakcie a pri bunkovom delení
Priťahuje k pólom rozdelené chromozómy.Vyskytujú sa takmer vo všetkých typoch buniek s výnimkou buniek vyšších rastlín.

Neživé (paraplazmatické) sučasti bunky

Morfologicky aj biologicky sú to rozličné štruktúry,ktoré bunka pre svoj život potrebuje ako rezervné látky(škrob,glykogenové a tukové kvapky) alebo ako rozličné sekréty,
ktoré v bunke vynikajú a hromadia sa iba dočasne v cytoplazme alebo zriedkavejšie vo vakuolách pred vylučeným.Patria sem najmä kryštalicke útvary – inklúzie
pigmenty.Tieto látky spravidla nemaju metabolickú aktivitu a pokladajú sa za neživé súčasti buniek. často sú výsledkom straty ich toxicity, napr.neutralizáciou vynikajú kryštalické soli šťavelanu vápenatého a pod.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Štruktúra eukariotickej bunky