Pumy

Pumy žijú predovšetkým v Amerike a v Kanade, no aj v tropických dažďových pralesoch Brazílie a v Aregentíne. Rôzne druhy sa odlišujú nielen veľkosťou, ale aj sfarbením. Najväčšie sú pumy kanadské, majúce striebornosivú farbu. Juhoamerické sú zase hnedé. Zaujímavosťou je, že kožuch mladých púm je až do šiestich mesiacov posiaty veľkými tmavými škvrnami, ktoré sa postupne stratia.
Toto krásne zviera číha na korisť z korún stromov alebo z vysokých skál. Rovnako ako mačka, aj tento mäsožravec sa prikradne ku koristi a skokom sa na ňu vrhne. Zozadu sa jej zahryzne do šije a ostrými zubami ju na mieste usmrtí. Puma je taká silná, že dokáže korisť odtiahnuť alebo dokonca odniesť v papuli. Neodnáša ju však ďaleko od miesta usmrtenia. Je dokonalým skokanom (skoky môžu merať aj 6 metrov), vďaka pozúraom sa dokáže výborne šplhať, dlhý chvost je zasa pomáha udržať rovnováhu pri behu. Je samotárska a loví prevažne jeleňovité zvieratá. Keď také nie sú v jej teritóriu, tak sa uspokojí so všetkým od myší až po losa. Dokáže premôcť aj päťkrát ťažšie zviera, ako je ona sama. Loví predovšetkým na svitaní alebo za večerného súmraku, v neobývaných oblastiach aj cez deň. Malé zvieratá zožerie celé, z veľkých väčšinou len kus. Keď sa nasýti, zalezie do úkrytu, kde sa odddáva spánku a pokojnému tráveniu.
V období párenia, ktoré trvá približne dva týždne, opúšťajú samci a samice svoj zvyčaný samotársky spôsob života a spoločne lovia a spia. Pri samotnom akte párenia je samec nad chrbtom samice a uchopí ju v zátylku zubami. Tento takzvaný "Nackenbiss" je vlastný samcom nielen veľkých, ale všetkých mačiek. Je akýmsi symbolom dobytia samice. U veľkých šeliem je "Nackenbiss" demonštrovvaný len vo chvíli orgazmu, zatiaľ čo u malých k nemu dochádza kedykoľvek počas párenia. Zaujímavosťou je, že rovnaké uchopenie používajú samice mačiek pri premiestňovaní mláďat. Niekedy uchopia mláďa len za kožu v zátylku, inokedy veznú zo tlamy celú hlavičku. Pumy samice privádzajú na svet dve až šesť mláďat. Brloh si budujú v dutinách stromov, alebo v skalnatých dierach. Rovnako ako ostatné mačky aj pumy sú výbornými matkami. Mláďatá opúšťajú len na nevyhnutne krátky čas. Malé tri mesiace sajú materské mlieko, ale už od šiestich týždňov začínajú žrať mäso. V deviatich mesiacoch samy lovia, no obvykle zostávajlú ešte ďalšie dva roky pri samici.

Aj potom sú mláďatá často spolu ešte niekoľko mesiacov.
Neschopnosťou revať sa puma odlišuje od prvých levov, tigrov a leopardov Starého sveta, namiesto toho pradie ako malá mačka. Hovorí sa, že na svoje mláďatá volá hlasom "mier". Pumy majú zo všetkých zmyslov najslabší čuch. Vedeli to už lovci veľkých mačkovitých šeliem, a tak si pri love nemuseli robiť starosti so smerom vetra. Napriek tomu majú čuchové vnemy pre pumy veľký zmysel v sexuálnej sfére a v oblasti teritoriality. Prevažne pachovými značkami si totiž označujú individuálne teritórium. Na rozdiel od čuchu majú vynikajúci zrak, ktorým dokonale registrujú pohyb koristi a sluch, ktorým môžu zachytiť aj veľmi jemné zvuky.

Zaujímavosti:
dĺžka 120 až 250 cm
výška 60 - 70 cm
váha: samci: 40 - 100 kg
samice: 25 - 60 kg
vek: v prírode 13 a v zajatí 20 rokov
dĺžka tehotnosti 90 až 93 dní
Puma americká vyskočí na strom až do výšky 5,5 metra
skoky dosahujú až 6 metrov.

Zdroje:

zdroj: tv komplet 1/03 -