Po skončení vstrebávania alkoholu do krvi je pomer medzi koncentráciou alkoholu v krvi a ostatným alkoholom v tele viac-menej stály, takže možno na základe koncentrácie alkoholu v krvi a telesnej váhy pijúceho vypočítať množstvo alkoholu, ktoré vypije :
alkohol (v gramoch)
alkohol (v gramoch) = obsah alkoholu v krvi (v ‰)

Alkohol sa z tela vylučuje v 90-95% okysličením, v 5-10% v nezmenenej forme, 4-7% dýchaním, 1-3% močom. Okysličovanie prebieha zo 60-90% v pečeni. Na začiatku metabolizácie je nevyhnutný špecifický enzým alkoholdehydrogenáza. Tento enzým sa v tele vyskytuje už od 5. roku života. Novšie výskumy zistili, že okrem vrodenej schopnosti okysličovať, existujú aj schopnosti získané. Spočíva to v tom, že alkoholici donútia pečeň uvoľniť aj iné okysličovacie systémy. Okysličovanie nie je stále a kolíše v rozličných medziach. Jeho množstvo vyjadrujeme v ‰. Neexistuje prostriedok, ktorý by okysličovanie alkoholu urýchlil (s výnimkou nových tabliet zo zahraničia, ktoré sú však u nás zatiaľ nedostupné). Celý proces metabolizácie začína výhradne v pečeni, ktorú predpokladá nepoškodenú. Metabolizácia je účinný detoxikačný proces tela, pretože alkohol je pre pečeň jedovatý. Keby sa alkohol nerozkladal, vzniklo by jeho nahromadenie v takej miere, ktorá je nezlúčiteľná so životom. A práve táto okolnosť sa využíva pri liečbe alkoholizmu Antabusom (inak menovaný aj Disulfiram, Stopetyl). Antabus je chemická látka blokujúca pečeňové enzýmy tak, že spomaľuje rozklad alkoholu a mení jeho proces. Požitie menšej dávky alkoholu za prítomnosti Antabusu v tele, spôsobuje ťažkosti. Táto liečebná metóda akoby vracala alkoholika do panenského vzťahu k alkoholu. Organizmus ťažko znáša aj malé dávky a rôzne sa bráni. Pôsobenie alkoholizmu na organizmus.
Pretože prvé štádium okysličenia prebieha postupne, v krvi koluje alkohol nerozriedený a krvou sa dostáva do celého tela. Takto je najviac postihnuté nervové tkanivo, ktoré je na alkohol najcitlivejšie. Tým je vysvetlená opilosť (lat. Ebrietas), narušenie nervovej činnosti. Centrálna nervová sústava a mozgová kôra vytvárajú podmienky, reflexy. Takto je zaistená správna reaktivita človeka. Inou funkciou mozgovej kôry je jej správa dispečera. Neustále sem prichádzajú podnety z prostredia, v ktorom človek žije a z celého tela. Mozgová kôra tieto podnety hodnotí a koordinuje ľudskú činnosť. Alkohol tieto procesy narúša. Pôsobí na centrálnu nervovú sústavu v určitom poradí – mozgová kôra – podkôrové centrá - mozoček – predĺžená miecha. Zo začiatku má alkohol tlmivý účinok na mozgovú kôru. Výsledkom tohto útlmu je porucha koordinácie správania. Alkohol odstraňuje zábrany, sebakritiku, rešpekt, znižuje rozumové schopnosti akútne a neskôr aj chronicky. Viac je narušená presnosť, než rýchlosť. Rozoznávame nasledovné tri štádiá opitosti.
Stav uvoľnenia – veselosť, výrečnosť, smiech, strata zábran, zvýšenie sebavedomia, zabúdanie na problémy.