Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stavba a zlloženie Zeme
Dátum pridania: | 10.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | woodoo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 007 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.1 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 13m 30s |
Pomalé čítanie: | 20m 15s |
Štiepateľnosť: veľmi dobrá štiepateľnosť ( kamenná soľ…)
dobrá štiepateľnosť ( diamant…)
slabo štiepateľné / neštiepia sa vôbec
5. Lom: nerovný ( kremeň....)
lastúrnatý ( opál.....)
6. Krehké: minerály, ktoré sa pri náraze rozlrtia na úlomky. ( kalcit...)
Jemné: minerály sa pri údere razdrvia, ale úlomky sa nerozletia
Rýdze kovy / kujné: sa úderom nedrobia, ale dajú sa kovať a roztepávať. Pružné: tenké lístočky sľudy sa dajú ohýbať a po uvoľnení tlaku sa vrátia do pôvodnej polohy
OPTICKÉ VLASTNOSTI: farebnosť
vryp
priepustnosť
lesk
1.Farebnosť: farebné minerály ( síra...)
sfarbené minerály ( napr: odrody kremeňa: ametyst, ruženín....)
bezfarebné ( kamenná soľ, krištáľ....)
2. Vryp: farba prášku, ktorú necháva minerál pri otieraní ( pyrit / čiernozelený vryp.. 3. Priepustnosť svetla: priehľadné ( krištáľ.....)
priesvitné ( biely kremeň......)
nepriehľadné ( galenit....)
4. Lesk – závisí od množstva odrazeného svetla od povrchu nerastu:
Sklený ( kremeň…)
Diamantový ( diamant…)
Polokovový ( rumelka…)
Kovový ( pyrit…)
Mastný ( síra…)
Voskový ( opál…)
Perleťový ( sadrovec…)
ĎALŠIE FYZIKÁLNE VLASTNOSTI : vodivosť ( galenit....)
magnetizmus ( magnetit...)
žiaruvzdornosť ( magnezit, kremeň, grafit...)
CHEMICKÉ VLASTNOSTI MINERÁLOV: rozpustnosť – dobre sa rozpúšťa ( halit.. )
pomaly sa rozpúšťa ( kalcit...}
nerozpúšťa sa ( zlato...)
rozkladnosť
Geologické deje
Geologicke deje:
1.vnútorné
- Tektonické pohyby-približovanie, vzdialovanie, podsúvanie, nadsúvanie a vrásnenie litosférických plôch
- Magmaticka činnosť
- Zemetrasnenie
- Metamorfizmus- premena
2. vonkajšie
činnnosť vetra, ľadovcov, snehu, tečúcej vody, dažďa, mora a človeka
Zdroje energie pre vnútorne geologické procesy
Prevažnú časť energie má zemské teleso z obdobia svojho vzniku (4,7 mld) kedy sa zhlukovala a zhusťovala medzihviezdna hmota.