V tomto prípade je komplexný vírusový antigén rozdelený elektroforeticky v polyakrylamidovom géle na jednotlivé, rôznou rýchlosťou migrujúce zložky. Tie sú potom transverzálnou, proti pôvodnému smeru kolmo orientovanou elektroforézou prenesené na nitrocelulózovú membránu. Membána je exponovaná vyšetrovanému séru a väzba protilátok na rôzne zložky vírusových antigénov sa podobne ako v systéme ELISA ozrejmí značenými protilátkami proti ľudským globulínom. Táto technika dovoľuje v jednom vyšetrení separátny dôkaz protilátok proti rôznym štrukturálnym (ev. i neštrukturálnym) vírusovým antigénom, čo je pri infekciách HIV diagnosticky a prognosticky významné: v štádiu latentnej infekcie môžu byť protilátky proti neštrukturálnym antigénom a hlavne proti štrukturálnym dreňovým antigénom p24, RT a iným detegované spravidla skôr, než protilátky proti komplexnému antigénu HIV.
Imunopijakovanie – metodický postup
Imunopijakovanie našlo uplatnenie aj v sérodiagnostike ochorenia AIDS. Pri diagnostike AIDS sa metódou imunopijakovania zisťujú protilátky proti jednotlivým antigénom vírusu HIV-1 a HIV-2.Proteíny vírusu sa elektroforeticky rozdelia podľa relatívnej molekulovej hmotnosti v polyakrylamidovom géli za prítomnosti dodecylsíranu sodného (metóda SDS-PAGE). Rozdelené proteíny sa potom elektroforeticky prenesú z gélu na pevný nosič, ktorým je najčastejšie nitrocelulóza.V druhej fáze testu sa sérum pacienta nechá reagovať s prenesenými proteínmi vírusu zachytenými na nitrocelulóze. Ak sú vírus-špecifické protilátky prítomné vo vzorke od vyšetrovaného, naväzujú sa na príslušné vírusové proteíny. Vzniknuté komplexy antigén-protilátka sa potom detegujú peroxidázou značenou protilátkou namierenou proti ľudskému imunoglobulínu. Po vyvolaní enzymatickej reakcie vzniká na nitrocelulóze hnedý prúžok zodpovedajúci určitému anitgénu vírusu, proti ktorému vzorka vyšetrovaného obsahovala príslušnú protilátku.

7.Liečba

Liečba, ktorou by bolo možné zvrátiť, či zastaviť ochorenie, doteraz neexistuje. Najvýhodnejšie, najpoužívanejšie, najšpecifickejšie sú tie prípravky, ktoré blokujú činnosť reverznej transkriptázy. Najznámejší je azidothymidin – AZT; zidovudin, dideoxyinozin (didanozín), dideoxycytidín (zalcitabin) a iné. Problémom liečby je vysoká adaptabilita vírusu; v priebehu niekoľkých mesiacov vzniká nový variant vírusu, ktorého RT produkuje DNA aj v prítomnosti AZT.
Významnú úlohu zohrávajú prostriedky na stimuláciu ev. rekonštitúciu imunitného systému – imunomodulačné látky (interferóny, IL-2 a ďalšie).