Tento záver aj Darwina natoľko prekvapil, že svoju teóriu publikoval až o štvrťstoročie neskôr v roku 1859.
Lenže tento neustály vývoj platí rovnako aj pre človeka. Až do Darwina si ľudia nemysleli, že príroda podlieha neustálemu posunu vpred. Dodnes je pre mnohých ľudí ťažko pochopiteľná predstava, že dnešný človek nie je akousi konečnou stanicou svojho vývoja. Ba, že ľudský druh vôbec nemusí byť konečným štádiom vývoja života na Zemi!
Možnože najväčšie prekvapenie priniesli dôsledky evolučnej teórie tým, ktorí videli v prírode akéhosi dokonalého tvorca či božského inžiniera. Naopak vývoj živočíšnych druhov skôr pripomína slepý boj o život bez akéhokoľvek plánu. Adaptácia a prispôsobivosť je akousi známkou inteligencie. V tomto zmysle sa príroda ukázala inteligentnejšia, ako nejaký vymyslený stvoriteľ, ktorý produkoval ideálne živé formy.
Už v 17. storočí sa nachádzali rôzne skamenelé kosti dinosaurov až v roku 1822 určil britský zberateľ Gideon Mantell, že sa jedná o pozostatky obrovských plazov, nazval ich ale leguánozubce. Až neskôr sa vďaka senzácií, ktorú medzi ľuďmi vyvolali, začali nazývať dinosaury (čo v preklade znamená "príšerné jaštery"). Pôvodne sa myslelo, že dinosaury boli ťažkopádne a samotárske. Dnes vieme, že to nebolo tak. Existujú dokonca názory, že dinosaury boli teplokrvné živočíchy. Ba existujú aj úvahy, že sa z nich mohli vyvinúť inteligentné bytosti, keby im to neprekazil pád jedného meteoritu. Americký paleontológ Dale Russel dokonca tvrdí, že by takýto inteligentný dinosaurus mohol zaujímať dnešné miesto človeka. Bol by vraj najskôr tvorom bez ochlpenia so zelenkavou pokožkou, veľkou lebkou s očami s mačacími zorničkami. Na ruke by mal tri prsty a teda by pravdepodobne počítal v šestkovej sústave. . .
Jeden z dnešných najvýznamnejších vedcov, ktorí sa zaoberajú evolúciou, Richard Dawkins predložil nedávno myšlienku, že skutočný prírodný výber a skutočná evolúcia prebieha len na úrovní génov a samotné organizmy sú len ich dočasnými nositeľmi a prostriedkami k ich zachovaniu a prenosu. Keby sme si pod týmto uhlom položili otázku, či bolo skôr vajce, alebo sliepka, tak by sme zistili, že sliepka je iba nástrojom vajíčka na výrobu ďalších vajíčok.
Chovanie niektorých zvierat túto Dawkinsovú teóriu podporuje. Medzi zvieratami napríklad existuje altruizmus, ktorý je v rozpore s predpokladom, že každému jedincovi ide na prvom mieste hlavne o svoje vlastné výhody a prežitie. Niektorí jedinci v stáde krikom varujú ostatných pred dravcom i keď sami sa týmto signálom vystavujú vyššiemu riziku.