Do čeľade gibonovitých (Hylobatidae) patria najmenšie ľudoopy na svete. Čeľaď v súčasnosti zahŕňa 11 žijúcich druhov, ktoré obývajú daždové a horské lesy v juhovýchodnej Ázii až do výšky 2000 m.n.m. Názory vedcov ale nie sú jednotné, a preto sa v mnohých odborných publikaciách uvádza len 9 druhov, ostatné sú radené ako poddruhy.

Telesné znaky:
Gibony sú štíhle zvieratá s neobyčajne dlhými prednými končatinami a dlhými úzkymi dlaňami, v ktorých sa palec oddeľuje až hlboko v zápästí. Hmotnosť dospelých jedincov sa pohybuje prevažne od 5 do 9 kg a dĺžka tela 45 - 65 cm. Výnimkou je najväčší druh gibon siamang, ktorý môže vážiť až 11 kg Podobne ako ostatné ľudoopy ani gibony nemajú chvost. Sfarbenie srsti sa u jednotlivých druhov pohybuje od žltohnedej až po sivú a čiernu. Pohybujú sa tak, že rúčkuju po stromoch visiac z konára. Tento spôsob pohybu sa nazýva brachiácia. Šetria energiu a udržujú hybnosť tým, že telo funguje ako kyvadlo. Gibony, ako aj ostatné primáty, majú schopnosť priestorového videnia, čo im pri svojich skokoch umožňuje veľmi presne odhadovať vzdialenosti medzi konármi. Sú to stromové druhy, pričom na zemi sa pohybujú zriedka. Sociálna štruktúra:
Všetky doteraz známe druhy gibonov žijú v celoživotných monogamných pároch, ktoré si vytvárajú rodinné skupinky zložené zo samca, samice a ich mláďat (často aj 3-4), ktoré zostávajú v skupine až kým nedospejú. Nové vedecké štúdie ale ukázali, že gibony uzatvárajú viacero zväzkov, ba žijú niekedy aj polygamne. Patria medzi najhlasnejšie primáty. Pár obsadzuje teritórium v korunách stromov a z jeho stredu sa zavčas ráno ozýva spev alebo tiež duet, v ktorom hrá hlavnú úlohu samička a samec ju v prestávkach doplňuje kratšími a menej spevnými úsekmi melódie. Primárnym účelom tohto dueta je vyznačenie teritória, ale vhľadom k tomu, že vyžaduje vzájomnú spoluprácu, upevňuje tiež vzťah partnerov. Gibony sa neozývajú pravidelne každé ráno, ale keď už spustia, lesy sa rozoznejú a jeden pár za druhým sa k nápevu pripojuje, aby oznámil, kde leží jeho malý okrsok. Väčšinu dňa trávia hľadaním potravy, ktorá sa skladá prevažne z plodov a kvetov a jej konzumáciou. Približne 15 minút denne venujú partneri vzájomnému čisteniu srsti. V noci sa pohybujú zriedka, spia na konároch alebo vidliciach. Dožívajú sa 25 - 30 rokov, v chovoch zoologických záhrad viac.

Rozmnožovanie:
Obdobie rozmnožovania u jednotlivých druhov nie je presne vymedzené, prebieha počas celého roka.

Gravidita samíc trvá približne 7 - 8 mesiacov (208 - 235 dní), pričom intervaly pôrodov trvajú 2 až 3 roky. Rodí sa jedno mláďa, ktoré matka kojí asi 18 mesiacov a je od nej závisle dva roky. Pohlavná dospelosť mláďat nastáva podľa druhu v 6. - 9. roku. V tomto období začínajú byť agresívne, z rodinných skupín sú vyháňané a zakladajú si vlastné páry. Ohrozenie - ochrana:
Všetky druhy gibonov sú ohrozené vyhynutím. Ohrozuje ich hlavne odlesňovanie tropických lesov a prenasledovanie miestnými obyvateľmi. Zo všetkých druhov, je najpočetnejší gibon lar, ktorý je a najlepšie vedecky preskúmaný. Medzi najohrozenejšie druhy patrí napr. Gibon čiapočkový z juhovýchodného Thajska a Kambodže a gibon striebristý, ktorý žije na Jáve.

Prehľad druhov:

Gibon bielolíci (Hylobates leucogenys) - predtým poddruh H. concolor leucogenys
Gibon čiapočkový (Hylobates pileatus)
Gibon čierny (Hylobates concolor)
Gibon hulok (Hylobates hoolock)
Gibon lar (Hylobates lar)
Gibon malý (Hylobates klossii)
Gibon Műllerov (Hylobates muelleri)
Gibon siamang (Hylobates syndactylus)
Gibon striebristý (Hylobates moloch)
Gibon tmavoruký (Hylobates agilis)
Gibon žltolíci (Hylobates gabriellae) - predtým poddruh H. concolor gabriellae.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk