Žraloky

Predstaviteľom jedného z najväčších predátorov morí je žralok biely nazývaný aj ľudožravý. Dorastá do dĺžky približne 6 metrov, a preto sa pri love sústredí na väčších savcov, akými sú vtáky, tulene, korytnačky, delfíny, či iné druhy žralokov. V podstate každý živočích v oceáne je jeho potenciálnou korisťou - čím väčší, tým lepší. Množstvo potravy nachádza v blízkosti ostrovov, takže sa pohybuje najmä v plytkých a teplejších vodách. Ako jediný druh vystrkuje hlavu z vody, aby si obhliadol okolie, dokonca za vtáčou potravou vyskočí až do výšky 2,5 metra nad hladinu. Žralok biely je lovec samotár, nikdy nežije vo veľkých kolóniách. Ak sa pohybuje v blízkosti inýlch žralokov, ide len o malé, 12-členné skupny. Jeho predkovia vyhynuli približne pred piatimi milónmi rokov. Rozmery vtedajšiho dravca boli ohromujúce. Meral 18 až 20 metrov a vážil okolo 13 ton. Svet sa o tomto prehistorickom žralokovi dozvedel z fosílií zubov, objavených na pobreží Austrálie a USA.
Medzi oblasti, ktoré sú neslávne preslávené častými útokmi najmä bielych žralokov na človeka patria juhoasutrálske a mexické pláže, kalifornské a juhoafrické pobrežia. V spojených štátoch zaznamenajú štyri - päť útokov ročne. Napriek tejto povesti sa niekedy smrteľné ataky opakujú. Pokiaľ žralok zaútočí s úmyslom nažrať sa, nezastaví ho žiadna prekážka. Fatálne stretnutia s morským diablom bývajú často brutálne a šokujúce. Vyplavené telá su neuveriteľne zohavené, chýbajú im kusy mäsa - končatiny a trup. Príčinou stúpajúcej tendencie takýchto činov je zmenšujúci sa počet prirodzenej potraby žralokov či organické znečitenie morí, čo ich priťahuje. Dôvodom však nebýva len prirodzená dravosť žraloka, ale aj ľudská ľahostajnosť voči zákazom nevstupovať do mora. Najmä v lete, keď sú moria preplnené plavcami a surfistami, sú útoky časté. Vtedy si žralok môže turistu pomýliť so svojou pravidelnou korisťou.
Stavba tela žraloka, jeho zmyslové orgány, rovnako ako odolnosť voči chorobám sú úplne dokonalé. Najcitlivejší je čuch. Potravu dokáže vystopovať na veľmi veľké vzdialenosti. Tento krásny tvor je dokonca schopný orientovať sa pomocou ultrazvuku. Má azda jednu nevýhodu - je odsúdený na večný pohyb, pretože len tak môže jeho krv rozvázať po tele dostatok kyslíka. Vnútro živočícha neobsahuje jedinú kosť, iba chrupavku, ktorá tvorí 7 percent celkovej váhy. Zvláštnosťou, ktorou sa zaoberajú aj vedci, je veľmi silný a účinný imunitný systém. Rany sa mu hoja rýchlo a takmer nikdy nedochádza k infekcii.

Špecifickou črtou je nepretržitá torba protilátok a to, že žralok nemôže dostať rakovinu. Tento fakt je predmetom mnohých výskumov a testov. Dnes sa žraločia chrupavka používa ako prevencia proti rakovine i pri liečbe očných ochorení u diabetikov.

Zaujímavosti:
>V súčastnosti je zaregistrovaných 354 druhov žralokov, pričom o 35 druhoch vieme, že aspoň raz napadli človeka a pri 12 druhoch je to úplne bežné.
>Najväčším uloveným bielym žralokom bola 6,4 metra dlhá samica, z pobrežia Kuby v roku 1945, ktorá vážila 3,3 tony.
>Fenomenálne najväčšia zaregistrovaná sila stisku žraloka je 3,7 tony u trojmetrového samca.
>Najrýchlejším žralokom je mako, ktorý môže dosiahnuť 50 km za hodinu.
>Rekord útokov na jednom mieste pochádza z Durbanu v Juhoafrickej republike. V roku 1957 tu počas 107 dní zaznamenali sedem atakov na ľudí a 5 z nich bolo smrteľných.
>Žralok biely zacíti jednu kvapku krvi v 4,6 milióna litrov vody.

Základné údaje:
Dĺžka 3 - 8 metrov
Váha 1,2 - 3 tony
Zuby 7,5 centimetrov dlhé, trojuholníkový tvar a pilníkové okraje, vypadnutý zub vždy dorastie
Typické znaky vysoká trojuholníková chrbtová plutva, polmesiacovitý chvost
Rozmnožovanie je len málo poznatkov, ale vedci sa domnievajú, že žralok biely privádza na svet živé mláďatá
Dĺžka života údaj nie je známy
Miesta výskytu Severná a Južná Amerika, južná Afrika, juhovýchodná Ázia, Austrália, Nový Zéland, Stredozemné more.

Zdroje:

Zdroj: Tv komplet 43/03 -