z mimokoreňového prihnojovania.
Podľa ŽUBRICKÉHO(1959) kukurica na úrodu 1 tony zrna spotrebuje:25 kg N,8 kg P2O5(3.5 kg P),20 kg K2O(16.6 kg K).
FECENKO a kol.(1994) uvádzajú, že spotreba živín na úrodu 1 tony zrna vrátane kôrovia je na úrovni okolo 22-28 kg N,4-6 kg P,18-25 kg K. Spotreba sa mení v závislosti od intenzity hnojenia dusíkom a od vlahových pomerov.
Priemerná spotreba živín na 1 tonu zrna a príslušného množstva kôrovia podľa KARABÍNOVEJ a kol.(1997) je 25-30 kg.ha-1N, 4.5-7.0kg.ha-1P, 23-29 kg.ha-1K, 4.5-7.5 kg.ha-1 Ca,3.5-6.0kg.ha-1Mg .
BALÍK A PROCHÁZKA (1996) uvádzajú, že v závislosti od úrody by mali byť dávky živín na úrovni:100-160 kg N,45-65 kg P,120-210 kg K,20-25 kg Mg na 1 hektár.

HNOJENIE ORGANICKÝMI HNOJIVAMI.

IVANIČ a kol.(1975)konštatujú, že hnojenie kukurice maštaľným hnojom prichádza do úvahy len vtedy, keď kukurica nasleduje po obilninách. Reakcia kukurice na hnojenie hnojom je podľa celkovej pôdnej úrodnosti, pôdneho druhu, vlhkostných pomerov, biologickej aktivity pôd veľmi rozdielna. Na úrodnejších pôdach možno dosiahnuť rovnaké úrody bez hnojenia i s hnojením maštaľným hnojom. Na menej úrodných pôdach, inak s dobrou biologickou aktivitou, od ktorej závisí rýchlosť mineralizácie hnoja, je účinok hnojenia hnojom na úrody veľmi výrazný. Preto pre kukuricu hnojíme maštaľným hnojom predovšetkým ľahšie pôdy s nižším obsahom humusu, ktoré majú inak priaznivé vlastnosti. Pri porovnávaní prírastkov sušiny a resopcie živín na variantoch hnojených hnojom v porovnaní s variantmi hnojenými len priemyselnými hnojivami na hnedozemi sme pozorovali, že na variantoch hnojenými hnojom boli rast a resorpcia živín pomalšie. V neskorších fázach sa rast a resorpcia živín medzi variantmi vyrovnávali. Rozdiely v úrodách boli nepreukazné. Pri nedostatku vlahy je účinok hnojenia hnojom nižší, ako pri priaznivejších vlhkostných podmienkach.
LUND,DOSS(1980),SIROVÝ(1983) a ďalší zistili, že organické hnojenie zvyšuje mobilitu fosforu, draslíka a horčíka a tým sa zvyšuje ich obsah v prijateľných formách.
FECENKO a kol.(1994) konštatujú, že kukurica nevyžaduje priame organické hnojenie, avšak na pôdach s nižšou zásobou organickej hmoty a živín dáva hnojenie maštaľným hnojom dobré výsledky.
Podľa BALÍKA,PROCHÁZKU(1996)kukurica patrí medzi plodiny, ktoré veľmi dobre reagujú na organické hnojenie. Priemerné dávky maštaľného hnoja sú okolo 35-40t.ha-1.Takmer vždy je výhodnejšia jesenná aplikácia, iba na veľmi ľahkých pôdach možno hnojiť aj v jarnom termíne.
K hnojeniu kukurice okrem maštaľného hnoja možno výhodne použiť aj hnojovicu, alebo močovku so zvyškami kukuričnej, alebo obilnej slamy.