Liadok vápenatý je výhodnejšie použiť pri aplikácii na list.Za predpokladu dostatočného obsahu N-NO3 v pôde, alebo možnosti intenzívnej nitrifikácie, odporúča močovinu, alebo kva palné hnojivo DAM 390.Na mierne kyslých pôdach možno použiť liadok amónny s vápencom alebo DAM 390.Na pôdy s neutrálnou až alkalickou reakciou použijeme síran amónny, alebo bezvodý čpavok.
PETR a kol.(1983) doporučujú pri základnom hnojení na jeseň v kukuričnej výrobnej oblasti použiť amoniak a pri jarnom hnojení aplikovať DAM-390.
Na základné hnojenie dusíkom sú vhodné hnojivá s amónnou formou dusíka, alebo s amidickou formou dusíka-močovina, liadok amónny s vápencom,DAM-390,síran amónny. Z výsledkov pokusov dlhodobo nehnojených variantov bolo zistené, že kukurica príjme 80-150 kg N.ha-1.Na základe uvedeného zistenia je možné pri bilančnej metóde výpočtu dávky dusíka uvažovať z úhradou dusíka z pôdy 100-120 kg.ha-1,na úrodnejších pôdach a na stredne úrodných pôdach 70-90 kg.ha-1.

PRIHNOJOVANIE KUKURICE SIATEJ DUSÍKOM.

Pri stanovení dávky dusíka v tomto období je potrebný rozbor pôdy na stanovenie obsahu dusíka a následné prihnojovanie realizovať pred začiatkom intenzívneho príjmu dusíka porastom kukurice. Dávka dusíka určená na prihnojovanie sa stanoví z rozdielu potreby dusíka na predpokladanú úrodu a jeho obsahu v pôde. Treba použiť dusík v tuhej, alebo kvapalnej forme pred začiatkom intenzívneho príjmu porastom.
TRUKSA a kol.(1982) však konštatujú, že prihnojovanie treba realizovať iba kvapalným hnojivom DAM-390,rozhodne nie hnojivami tuhej konzistencie, alebo bezvodým čpavkom. Pri použití pozemných aplikátorov je čas použitia limitovaný výškou porastu, pri ktorej sa mechanizmus ešte môže pohybovať po poli. Letecké prihnojovanie treba uskutočniť najneskôr do fázy klasenia. Nemajú sa použiť vyššie dávky ako 30 kg N na hektár. Prihnojovanie sa neodporúča robiť pri teplote vyššej ako 25 oC.
Pri prihnojovaní kukurice v priebehu vegetácie môže dôjsť k poškodeniu porastu. Efektívnosť prihnojovania je teda závislá aj od miery nepoškodenia porastu.

HNOJENIE FOSFOROM A DRASLÍKOM.

Fosfor je kukuricou príjmaný po celé vegetačné obdobie. Na hnojenie kukurica reaguje aj podľa obsahu prijateľného fosforu a draslíka v pôde. Okrem fázy kvitnutia a tvorby šúľkov má kukurica vysoké požiadavky na fosfor v prvých fázach rastu. Pre túto fázu vyžaduje fosfor vo vodorozpustnej forme, ale dobre si osvojuje fosfor aj z ťažšie prístupných foriem z fosforečných hnojív. Dôraz na dostatočnú výživu fosforom sa má klásť aj v klimaticky menej priaznivých podmienkach, pretože fosfor priaznivo ovplyvňuje rýchlosť vyzrievania zrna. V dobe zrelosti je asi 75 % celkového množstva fosforu obsiahnuté v zrne.
KARABÍNOVÁ a kol.(2001) poukazujú na efektívnosť hnojenia fosforom do pásov zároveň so sejbou kombinovanými sejacími strojmi, ktoré vysievajú zrno a aplikujú hnojivo do pásov. Optimálna výživa fosforom sa prejaví na nasadení šúľkov, ich vývine a veľkosti. Systém hnojenia fosforom spočíva v tom, že je možné hnojiť aj predzásobne na 3-4 roky, čím sa ušetrí energia a pôda sa rýchlejšie obohatí o prístupný fosfor.