Aplikácia fosforečných hnojív je vhodná na jeseň pred orbou s možnosťou zapracovania do väčšej hĺbky. Výhodná je tiež aplikácia pri predsejbovej príprave pôdy. Na plochách s intenzívnym pestovaním kukurice sa stanoví množstvo prístupného fosforu v pôde a na základe rozboru sa určia optimálne dávky hnoja.
Podľa IVANIČA a kol.(1975) pre priemerné úrody kukurice stačí dávka 60-90 kg P2O5.
KARABÍNOVÁ a kol.(2001) uvádza optimálne dávky v rozsahu od 30-80 kg P.ha -1 pri kukurici na zrno. Pri pestovaní kukurice na siláž je vhodná dávka 50-60kg P.ha-1.Ako hnojivo sa využíva superfosfát granulovaný alebo práškový.

Draslík vo veľkej miere vplýva na vývin, pevnosť stebiel, odolnosť voči chorobám. Je dôležitý aj pri látkovej premene sacharidov vo fotosyntéze a pri regulovaní vodného režimu v rastline. Draslík zvyšuje odolnosť voči chorobám, suchu a chladu. Taktiež znižuje poliehavosť. Príjem draslíka prebieha podľa iného rytmu ako tvorba biomasy. Do objavenia sa blizien je príjem draslíka veľmi rýchly. V dobe objavenia sa blizien je v rastline nahromadených 90 % celkového množstva draslíka. Jeho príjem prestáva asi 10-15 dní po objavení sa blizien. Príjem draslíka je priamo závislý od intenzity osvetlenia. Draselné hnojivá sa najčastejšie aplikujú na jeseň pred orbou. Možnosť zásobného hnojenia draslíkom k predplodine kukurice vyplýva z dobrého využívania živín kukuricou z pôdnych zásob. V prípade zásobného hnojenia priamo pod kukuricu treba fosforečné aj draselné hnojivá zapracovať do pôdy orbou a zvýšiť dávky dusíka. Na pôdach, ktoré trpia nedostatkom draslíka môže nastať výrazné zníženie úrod. Dávku draselného hnojiva taktiež určíme na základe agrochemického rozboru pôdy. Neodporúča sa pásová aplikácia hnojív, pretože môže dôjsť k popáleniu a zasychaniu mladých rastlín.

IVANIČ a kol.(1975) odporúčajú na ťažšej hnedozemi so strednou zásobou prijateľného draslíka pri dávke 80 kg N dostatočnú dávku 100 kg K2O na ha. Na pôdach z nižšou zásobou prijateľného draslíka možno túto dávku zvýšiť na 120-150 kg K2O na ha.
KARABÍNOVÁ a kol.(2001)odporúča dávky v rozmedzí od 65-100 až po 120-160 kg K. ha-1 pri pestovaní kukurice na zrno. Pri pestovaní kukurice na siláž je dávka hnojiva 160-220 kg K. ha-1.
Pri voľbe draselných hnojív volíme chloridové formy a aj hnojivá s obsahom horčíka napr. Reformkali alebo Kieserit.

HNOJENIE MIKROELEMENTAMI.

Kukurica má pomerne vysoké požiadavky na horčík. Nedostatok tohto prvku sa vyskytuje najmä na ľahších illimerizovaných pôdach a prejavuje sa tmavočerveným pruhovaním listov.