Kukurica Siata

ÚVOD

Obilniny sú plošne najrozsiahlejšou a hospodársky najdôležitejšou skupinou plodín na Slovensku. Ich pestovanie je dominantné, pretože tvoria hlavnú energetickú zložku ľudskej výživy a výživy zvierat. Kukurica má v rámci obilnín významné postavenie. Z pohľadu svetovej i domácej produkcie sa zaradila medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce plodiny. Pestovanie kukurice je u nás pomerne na vysokej úrovni. Kukuricu síce agrotechnikou možno zaradiť skôr medzi okopaniny, ale s ohľadom na botanickú príbuznosť je preberaná v rámci obilnín. Podiel pestovania kukurice v súvislosti so špecializáciou vzrastá vo vhodných pestovateľských podmienkach vďaka jej vysokej produkčnej schopnosti a možnosti mechanizovania prác pri jej pestovaní. Pestovateľská plocha kukurice siatej sa v Slovenskej republike pohybuje od 105 300 do 165 000 hektárov. V roku 2000 bola dosiahnutá priemerná úroda 3.06t.ha-1a produkcia 505 600 ton. Úrody kukurice závisia podobne ako pri iných plodinách od ekologických faktorov, ktoré napokon ovplyvňujú efektívnosť hnojenia.

VÝŽIVA A HNOJENIE KUKURICE SIATEJ.

K dosiahnutiu maximálneho výnosu kukurice zvlášť pri pestovaní vysoko výnosných hybridov je veľmi dôležitá primeraná a vyvážená výživa.
FECENKO a kol.(1994)konštatujú, že kukurica je plodina s vysokými nárokmi na živiny, keďže dáva vyššie úrody ako hustosiate obilniny. Vysoké úrody zrna a spotreba živín vyžadujú primeranú zásobu, potrebnú úhradu živín z pôdy a z hnojív.
BELEJ a kol.(1982) uvádzajú, že pre dosiahnutie vysokých úrod kukurice
pôda musí vykazovať vysoký obsah živín v "starej sile". Znamená to, že
v bežných suchších podmienkach sa musia dve až tri predplodiny inten-
zívne hnojiť, aby mohla kukurica využívaním rezíduí dostatočne kryť
svoje nároky, nakoľko nemožno rátať s veľkým efektom priameho hnojenia.
Podľa PETRA a kol (1983) hlavne neskoré hybridy lepšie využívajú živiny zo starej pôdnej sily a preto sa musia siať na pozemky s vyššou zásobou živín
Podľa ŠIMU(1989) pod pojmom hnojenie budeme chápať dodávanie živín, ale i organickej hmoty do pôdy, zatiaľ čo výživou chápeme príjem, či odber jednotlivých živín rastlinou, jej koreňovou sústavou z pôdy, alebo z atmosféry, resp.

z mimokoreňového prihnojovania.
Podľa ŽUBRICKÉHO(1959) kukurica na úrodu 1 tony zrna spotrebuje:25 kg N,8 kg P2O5(3.5 kg P),20 kg K2O(16.6 kg K).
FECENKO a kol.(1994) uvádzajú, že spotreba živín na úrodu 1 tony zrna vrátane kôrovia je na úrovni okolo 22-28 kg N,4-6 kg P,18-25 kg K. Spotreba sa mení v závislosti od intenzity hnojenia dusíkom a od vlahových pomerov.
Priemerná spotreba živín na 1 tonu zrna a príslušného množstva kôrovia podľa KARABÍNOVEJ a kol.(1997) je 25-30 kg.ha-1N, 4.5-7.0kg.ha-1P, 23-29 kg.ha-1K, 4.5-7.5 kg.ha-1 Ca,3.5-6.0kg.ha-1Mg .
BALÍK A PROCHÁZKA (1996) uvádzajú, že v závislosti od úrody by mali byť dávky živín na úrovni:100-160 kg N,45-65 kg P,120-210 kg K,20-25 kg Mg na 1 hektár.

HNOJENIE ORGANICKÝMI HNOJIVAMI.

IVANIČ a kol.(1975)konštatujú, že hnojenie kukurice maštaľným hnojom prichádza do úvahy len vtedy, keď kukurica nasleduje po obilninách. Reakcia kukurice na hnojenie hnojom je podľa celkovej pôdnej úrodnosti, pôdneho druhu, vlhkostných pomerov, biologickej aktivity pôd veľmi rozdielna. Na úrodnejších pôdach možno dosiahnuť rovnaké úrody bez hnojenia i s hnojením maštaľným hnojom. Na menej úrodných pôdach, inak s dobrou biologickou aktivitou, od ktorej závisí rýchlosť mineralizácie hnoja, je účinok hnojenia hnojom na úrody veľmi výrazný. Preto pre kukuricu hnojíme maštaľným hnojom predovšetkým ľahšie pôdy s nižším obsahom humusu, ktoré majú inak priaznivé vlastnosti. Pri porovnávaní prírastkov sušiny a resopcie živín na variantoch hnojených hnojom v porovnaní s variantmi hnojenými len priemyselnými hnojivami na hnedozemi sme pozorovali, že na variantoch hnojenými hnojom boli rast a resorpcia živín pomalšie. V neskorších fázach sa rast a resorpcia živín medzi variantmi vyrovnávali. Rozdiely v úrodách boli nepreukazné. Pri nedostatku vlahy je účinok hnojenia hnojom nižší, ako pri priaznivejších vlhkostných podmienkach.
LUND,DOSS(1980),SIROVÝ(1983) a ďalší zistili, že organické hnojenie zvyšuje mobilitu fosforu, draslíka a horčíka a tým sa zvyšuje ich obsah v prijateľných formách.
FECENKO a kol.(1994) konštatujú, že kukurica nevyžaduje priame organické hnojenie, avšak na pôdach s nižšou zásobou organickej hmoty a živín dáva hnojenie maštaľným hnojom dobré výsledky.
Podľa BALÍKA,PROCHÁZKU(1996)kukurica patrí medzi plodiny, ktoré veľmi dobre reagujú na organické hnojenie. Priemerné dávky maštaľného hnoja sú okolo 35-40t.ha-1.Takmer vždy je výhodnejšia jesenná aplikácia, iba na veľmi ľahkých pôdach možno hnojiť aj v jarnom termíne.
K hnojeniu kukurice okrem maštaľného hnoja možno výhodne použiť aj hnojovicu, alebo močovku so zvyškami kukuričnej, alebo obilnej slamy.

Niektorí autori uprednostňujú hnojenie hnojovicou, ktorú odporúčajú zapracovať do väčšej hĺbky, čo je predpokladom zintenzívnenia činnosti mikroorganizmov a tým zúrodnenia podorničia a vytvorenia lepších podmienok pre príjem živín. Pri pestovaní kukurice prichádza do úvahy aj zelené hnojenie.

HNOJENIE DUSÍKOM

Vo výžive kukurice má dominantné postavenie práve dusík, ktorý sa najviac podieľa na formovaní úrody a jej kvality. Najväčšie požiadavky na dusík má kukurica v období intenzívneho rastu a v období zakladania šúľkov, čo je asi 60 dní po sejbe. Početné pokusy vykonané v zahraničí aj u nás poukazujú na silný vplyv stúpajúcich dávok dusíka na úrody kukurice. Metodika hnojenia dusíkom vychádza zo zásady, že hnojenie bude prevádzané delenými dávkami a to tak, aby časť dusíka bola dodaná rastlinám v pohotovej forme pred sejbou a alšia potreba dusíka bola krytá v priebehu vegetácie.
FECENKO a kol.(1997) konštatujú, že k orientácii o potrebe hnojenia dusíkom je potrebné poznať obsah Nan vo vrstve 0-0.6m pôdneho profilu. Pred intenzívnym príjmom dusíka kukuricou k dosiahnutiu vyššej

úrody, by sa mal obsah Nan v pôde pohybovať na úrovni 15-20 mg.kg-1.Dusík prijíma kukurica v počiatočnom období rastu pomaly, ale vo fáze kvitnutia jeho príjem prudko stúpa, dosahuje hodnoty 4 kg.ha-1.Po vytvorení zrna príjem opäť klesá. Množstvo dusíka ovplyvňuje nielen výnos, ale aj kvalitu zberanej hmoty. Zvyšuje sa obsah bielkovín v zrne, ale ich kvalita sa pri tom zhoršuje. Tvorí sa viac zeínu a menej lyzínu a tryptofánu. Mnohí odborníci konštatujú, že je výhodné a efektívne deliť aplikáciu dusíka do niekoľkých termínov napr. pri sejbe, pri výške porastu 30-40 cm a vo fáze kvitnutia. Účinok hnojiva je tak vyšší ako pri jednorázovej aplikácii pred sejbou.
Podľa BELEJA a kol.(1982) sa pri voľbe formy dusíkatých hnojív treba riadiť zásadou, že v prevažnej časti kukuričnej výrobnej oblasti charakterizovanej suchšími podmienkami treba vynechať hnojivá so samostatnou nitrátovou formou(liadok vápenatý a liadok sodný) najmä pri vyšších dávkach dusíka.

Liadok vápenatý je výhodnejšie použiť pri aplikácii na list.Za predpokladu dostatočného obsahu N-NO3 v pôde, alebo možnosti intenzívnej nitrifikácie, odporúča močovinu, alebo kva palné hnojivo DAM 390.Na mierne kyslých pôdach možno použiť liadok amónny s vápencom alebo DAM 390.Na pôdy s neutrálnou až alkalickou reakciou použijeme síran amónny, alebo bezvodý čpavok.
PETR a kol.(1983) doporučujú pri základnom hnojení na jeseň v kukuričnej výrobnej oblasti použiť amoniak a pri jarnom hnojení aplikovať DAM-390.
Na základné hnojenie dusíkom sú vhodné hnojivá s amónnou formou dusíka, alebo s amidickou formou dusíka-močovina, liadok amónny s vápencom,DAM-390,síran amónny. Z výsledkov pokusov dlhodobo nehnojených variantov bolo zistené, že kukurica príjme 80-150 kg N.ha-1.Na základe uvedeného zistenia je možné pri bilančnej metóde výpočtu dávky dusíka uvažovať z úhradou dusíka z pôdy 100-120 kg.ha-1,na úrodnejších pôdach a na stredne úrodných pôdach 70-90 kg.ha-1.

PRIHNOJOVANIE KUKURICE SIATEJ DUSÍKOM.

Pri stanovení dávky dusíka v tomto období je potrebný rozbor pôdy na stanovenie obsahu dusíka a následné prihnojovanie realizovať pred začiatkom intenzívneho príjmu dusíka porastom kukurice. Dávka dusíka určená na prihnojovanie sa stanoví z rozdielu potreby dusíka na predpokladanú úrodu a jeho obsahu v pôde. Treba použiť dusík v tuhej, alebo kvapalnej forme pred začiatkom intenzívneho príjmu porastom.
TRUKSA a kol.(1982) však konštatujú, že prihnojovanie treba realizovať iba kvapalným hnojivom DAM-390,rozhodne nie hnojivami tuhej konzistencie, alebo bezvodým čpavkom. Pri použití pozemných aplikátorov je čas použitia limitovaný výškou porastu, pri ktorej sa mechanizmus ešte môže pohybovať po poli. Letecké prihnojovanie treba uskutočniť najneskôr do fázy klasenia. Nemajú sa použiť vyššie dávky ako 30 kg N na hektár. Prihnojovanie sa neodporúča robiť pri teplote vyššej ako 25 oC.
Pri prihnojovaní kukurice v priebehu vegetácie môže dôjsť k poškodeniu porastu. Efektívnosť prihnojovania je teda závislá aj od miery nepoškodenia porastu.

HNOJENIE FOSFOROM A DRASLÍKOM.

Fosfor je kukuricou príjmaný po celé vegetačné obdobie. Na hnojenie kukurica reaguje aj podľa obsahu prijateľného fosforu a draslíka v pôde. Okrem fázy kvitnutia a tvorby šúľkov má kukurica vysoké požiadavky na fosfor v prvých fázach rastu. Pre túto fázu vyžaduje fosfor vo vodorozpustnej forme, ale dobre si osvojuje fosfor aj z ťažšie prístupných foriem z fosforečných hnojív. Dôraz na dostatočnú výživu fosforom sa má klásť aj v klimaticky menej priaznivých podmienkach, pretože fosfor priaznivo ovplyvňuje rýchlosť vyzrievania zrna. V dobe zrelosti je asi 75 % celkového množstva fosforu obsiahnuté v zrne.
KARABÍNOVÁ a kol.(2001) poukazujú na efektívnosť hnojenia fosforom do pásov zároveň so sejbou kombinovanými sejacími strojmi, ktoré vysievajú zrno a aplikujú hnojivo do pásov. Optimálna výživa fosforom sa prejaví na nasadení šúľkov, ich vývine a veľkosti. Systém hnojenia fosforom spočíva v tom, že je možné hnojiť aj predzásobne na 3-4 roky, čím sa ušetrí energia a pôda sa rýchlejšie obohatí o prístupný fosfor.

Aplikácia fosforečných hnojív je vhodná na jeseň pred orbou s možnosťou zapracovania do väčšej hĺbky. Výhodná je tiež aplikácia pri predsejbovej príprave pôdy. Na plochách s intenzívnym pestovaním kukurice sa stanoví množstvo prístupného fosforu v pôde a na základe rozboru sa určia optimálne dávky hnoja.
Podľa IVANIČA a kol.(1975) pre priemerné úrody kukurice stačí dávka 60-90 kg P2O5.
KARABÍNOVÁ a kol.(2001) uvádza optimálne dávky v rozsahu od 30-80 kg P.ha -1 pri kukurici na zrno. Pri pestovaní kukurice na siláž je vhodná dávka 50-60kg P.ha-1.Ako hnojivo sa využíva superfosfát granulovaný alebo práškový.

Draslík vo veľkej miere vplýva na vývin, pevnosť stebiel, odolnosť voči chorobám. Je dôležitý aj pri látkovej premene sacharidov vo fotosyntéze a pri regulovaní vodného režimu v rastline. Draslík zvyšuje odolnosť voči chorobám, suchu a chladu. Taktiež znižuje poliehavosť. Príjem draslíka prebieha podľa iného rytmu ako tvorba biomasy. Do objavenia sa blizien je príjem draslíka veľmi rýchly. V dobe objavenia sa blizien je v rastline nahromadených 90 % celkového množstva draslíka. Jeho príjem prestáva asi 10-15 dní po objavení sa blizien. Príjem draslíka je priamo závislý od intenzity osvetlenia. Draselné hnojivá sa najčastejšie aplikujú na jeseň pred orbou. Možnosť zásobného hnojenia draslíkom k predplodine kukurice vyplýva z dobrého využívania živín kukuricou z pôdnych zásob. V prípade zásobného hnojenia priamo pod kukuricu treba fosforečné aj draselné hnojivá zapracovať do pôdy orbou a zvýšiť dávky dusíka. Na pôdach, ktoré trpia nedostatkom draslíka môže nastať výrazné zníženie úrod. Dávku draselného hnojiva taktiež určíme na základe agrochemického rozboru pôdy. Neodporúča sa pásová aplikácia hnojív, pretože môže dôjsť k popáleniu a zasychaniu mladých rastlín.

IVANIČ a kol.(1975) odporúčajú na ťažšej hnedozemi so strednou zásobou prijateľného draslíka pri dávke 80 kg N dostatočnú dávku 100 kg K2O na ha. Na pôdach z nižšou zásobou prijateľného draslíka možno túto dávku zvýšiť na 120-150 kg K2O na ha.
KARABÍNOVÁ a kol.(2001)odporúča dávky v rozmedzí od 65-100 až po 120-160 kg K. ha-1 pri pestovaní kukurice na zrno. Pri pestovaní kukurice na siláž je dávka hnojiva 160-220 kg K. ha-1.
Pri voľbe draselných hnojív volíme chloridové formy a aj hnojivá s obsahom horčíka napr. Reformkali alebo Kieserit.

HNOJENIE MIKROELEMENTAMI.

Kukurica má pomerne vysoké požiadavky na horčík. Nedostatok tohto prvku sa vyskytuje najmä na ľahších illimerizovaných pôdach a prejavuje sa tmavočerveným pruhovaním listov.

Aplikujeme hnojivo Wuxal Sc kombi v množstve 3-5 l .ha -1.Pri výžive kukurice sa môže vyskytovať aj nedostatok mangánu, bóru, medi a zinku. Podľa ARENZA nedostatok bóru pôsobí brzdivo na rozvoj generatívnych orgánov. Podľa KLIMAŠEVSKÉHO prihnojenie bórom v takomto prípade zvýši úrodu zrna tým, že pôsobí priaznivo na rast a opelenie.

ZÁVER.

Hnojením priemyselnými i organickými hnojivami sa vytvárajú nielen podmienky pre vyššie úrody, ale hnojením možno výrazne ovplyvniť aj kvalitu poľnohospodárskych produktov. Hnojivá pôsobia na rastliny prostredníctvom pôdy a iných ekologických podmienok. Pojem kvalita zahŕňa výživnú, prípadne kŕmnu hodnotu rastlinných produktov, ktorá je podmienená obsahom a pomerným zastúpením látok potrebných pre priebeh fyziologických funkcií v organizmoch ľudí i zvierat. Hnojením priamo zasahujeme do tvorby úrody tým, že prostredníctvom živín ovplyvňujeme látkový a energetický metabolizmus rastlín, ktorým sa v rastlinách vytvárajú sacharidy, bielkoviny, tuky, esenciálne výživné látky - aminokyseliny, vitamíny a resorbované minerálne živiny.