Tragédia pri potrate postihuje najmenej štyri osoby: je to predovšetkým zničený ľudský život vo vývoji, úplne bezbranné, bezmocné, nevinné dieťa. Ďalej žena, ktorá sa podrobila zákroku, lekár, ktorý musí potrat urobiť a sestra, ktorá pri potrate asistuje. Podľa modernej molekulárnej biológie je celý človek zakódovaný úž v oplodnenom vajíčku.
Nositeľmi genetickej informácie sú chromozómy, ktoré boli identifikované ako špecificky ľudské! Tým je biologicky jasne dokázané, že človek je od prvopočiatku človek a nemusí, ako to tvrdil Haeckel, prechádzať počas vnútromaternicového vývoja všetkými vývojovými štúdiami živočíšnych druhov v skrátenej forme. Blechschmidt na základe embryologických štúdií dokazuje, že práve ranné štádiá ľudského vývoja sa veľmi líšia od ranných štádii vývoja iných druhov. V oplodnenom vajíčku je obsiahnutá úplná genetická informácia, a to v podobe neopakovateľnej génovej kombinácie (tých kombinácií môže byť 70 biliónov!).
Plod má vlastnú krvnú skupinu, ktorá môže byť odlišná od krvnej skupiny matky, hoci je vyživovaný materským organizmom. Nová ľudská bytosť putuje po oplodnení šesť dní vajíčkovodom do maternice a za ten čas vysiela do svojej kolísky špeciálne hormonálne látky, aby sa maternica pripravila na jeho prijatie. Zamedzenie uhniezdenia vajíčka v maternici napríklad vnútromaternicovým telieskom Diana (IUD) je svojvoľný zásah do fyziologických dejov a klasifikuje sa ako potrat šesťdňového plodu. Druhý týždeň sa oplodnené vajíčko ponára do sliznice maternice - až sa celkom uhniezdi v stene maternice a v treťom týždni sa vytvárajú orgány, predovšetkým srdce a nervový systém. Na 21. deň už bije primitívne srdiečko, začína fungovať srdcovo-cievny aparát, aby sa mohla naplno začať látková výmena. V roku 1974 - teda rok po uzákonení potratov v USA - profesor M. Toolay zo Stanfordskej univerzity tvrdil, že existuje morálne závažný biologický rozdiel medzi ľudským plodom a novorodencom, a teda akákoľvek racionálna a s tým zhodná obrana potratu zahrňuje tiež súhlas so zabíjaním novorodencov. Interrupciou sme teda zabili nádej na život. Akoby sme zašliapali kvetinku! Tento život bol zničený rozhodnutím ženy, ktorá by sa ináč bola nazývala "Matkou". . . Uvedomme si, že keby sa v skutočnosti zabilo v maternici každé nechcené dieťa, väčšina z nás by tu nebola. Existuje taký človek, ktorého by nezamrazila myšlienka, že tiež mohol byť vyškriabaný z maternice a spláchnutý do kanála? Ale nám bolo dovolené narodiť sa. A po nás hoc aj potopa?!
Žena, ktorá sa rozhodla pre potrat, je schopná riskovať vlastné zdravie, ba aj život. Ťažko s ňou viesť akýkoľvek dialóg.