Vzorec chrupu: 1I 0C 3P 3M / 0I 0C 3P 3M. Horné rezáky sú predĺžené na tzv. kly. Ich strata je pre slona veľkým handikepom. Pomáhajú si chobotom. Je to vlastne predĺžený nos, ktorý zrástol s hornou perou, je ovládaný veľmi komplikovanou svalovinou, tvorenou asi 40 tisícmi svalmi – na konci má 2 prstovité výbežky. Slúži súčasne ako nos, ruka, či rúra na nasávanie vody. Zbierajú ním potravu zo zeme aj z korún stromov. Denne spotrebujú 150 – 170 kg potravy v období sucha, v období dažďov 200 – 280 kg, ktorú tvoria aj plody, listy, korene, konáre a kôra stromov. V období dažďov tvoria 80 % trávy, zvyšok sú drevnaté časti, v období sucha sa podiel tráv znižuje na 40 %, podiel drevín tvorí 60 %.

Skaly a pôda pomáhajú vyvážiť jednostrannú stravu
Hoci zvieratá získavajú všetku energiu z potravy, môžu trpieť nedostatkomvitamínov a minerálnych látok, ktoré musia čerpať odinakiaľ. Niektoré slony získavajú soli zo sopečného popola. Žijú v rozľahlej oblasti na hranici medzi Keňou a Ugandou, kde silné dažde vyplavili minerály z pôdy. navštevujú preto jaskyne vo vyhasnutej sopke Mount Elgon, kde sa nachádzajú skaly zo sopečného popola, bohaté na minerály. V jaskyni vetria, usilujúc sa nájsť najbohatšiu žilu minerálnych solí. Klami vylamujú zo stien kusy horniny a potom ju pomaly prežúvajú. Chodievajú sem už celé generácie slonov a tieto jaskyne môžu byť ich dielom.

Tráviaca sústava slona
Všetky bylinožravé cicavce nemajú rovnaký spôsob trávenia. Trávy obsahujú prevažne celulózu, ktorá sa pred strávením musí najskôr čiastočne rozložiť. O jej rozklad sa starajú mikroorganizmy (prvoky a baktérie), ktoré z nej získavajú výživu.
U prežúvavcov sídlia mikroorganizmy v bachore, ale u neprežúvajúcich bylinožravcov vrátane slonov až za žalúdkom, t.j. v tenkom a slepom čreve. Slony majú jednoduchý žalúdok a potrava prechádza cez ich tráviacu sústavu rýchlejšie ako u prežúvavcov. Táto vymoženosť im umožňuje prijať veľké množstvá potravy, najmä ak v nej prevažujú ťažko stráviteľné drevnaté zložky. Olupovanie stromov
Slon so svojou hmotnosťou a klami, ktoré fungujú ako lyžica, dokáže meniť okolité prostredie tak účinne ako človek s bagrom. Ak dostane chuť na kôru z vrcholca akácie, zvalí ju. Skupina slonov uzavretá v ohraničenom území zmení úrodnú savanu na neplodnú púšť úplným spasením vegetácie a olúpaním kôry zo stromov. V období sucha udržiavajú svoje napájadlá, ryjú v zemi klami a pôdu vyhrabávajú nohami.