Jamy zväčšujú tak, že sa v nich povaľujú a množstvo blata, ktoré sa prichytí na ich telách, povynášajú.
Chápanie smrti
Smutný nárek doviedol zoológa Iaina Douglas-Hamiltona k tragickému výjavu v Národnom parku Manyara v Tanzánii. Našiel zhromaždené tri mladé slony rôzneho veku okolo tela matky, ktorá sa zrútila z príkreho svahu a zabila sa. Jedno sloníča sa opieralo o mŕtvu matku, najmladšie sa snažilo piť jej mlieko, najstaršie stonalo a klami sa pokúšalo mŕtvou slonicou pohnúť. Ľudia pracujúci so slonmi môžu rozprávať príbehy, ktoré poukazujú nato, že tieto zvieratá vedia, čo znamená smrť. Na africkej planine Serengheti pozorovatelia sledovali, ako sa niektorí členovia čriedy pokúšali postaviť umierajúcu samicu – vodkyňu na nohy a ďalší jej podávali do úst trávu, ostatní stáli bezmocne okolo a trúbili od zúfalstva. Keď samica bola mŕtva, skupina ju neopustila a v priebehu nasledujúcich hodín sa k nej znovu a znovu vracala. Hladkali mŕtvolu chobotmi alebo jej ich jemne vkladali do úst. Ak je slonie mláďa choré alebo poranené, zhromaždí sa okolo neho celá rodina, aby ho chránila. Matka veľakrát pobudne nejaký čas pri mŕtvom sloníčati, odháňa dravce a niekedy telíčko odnáša na kloch. Slony poskytujú príklady, ktoré sa nám ľuďom zdajú veľmi blízke. Vedecká pracovníčka Cynthia Mossová, ktorá už dlhé roky študuje divé slony africké, opisuje slonie matky, ktoré napriek dobrému zdraviu na dlhý čas po smrti svojich mláďat upadnú do letargie a zaostávajú za ostatnými členmi rodiny. Jeden pozorovateľ narazil na stádo, ako stálo v kruhu okolo umierajúcej matky stáda. Naklonila sa na jednu stranu a spadla. Ostatné slony sa zhromaždili okolo nej a snažili sa ju postaviť na nohy. Jeden mladý slon sa ju pokúšal zdvihnúť svojím chobotom. Do papule jej strkal potravu a dokonca sa ju snažil sexuálne vzrušiť. Bolo to však márne. ostatné slony ju hladkali svojimi chobotmi, jedno sloníča si kľaklo a chcelo cicať mlieko. Nakoniec odišli. Zostala len jedna slonica s mláďaťom. Stála otočená chrbtom k mŕtvej slonej matke, občas sa obrátila a dotkla sa jej nohou. Ostatní na ňu volali. Nakoniec sa za nimi pomaly vypravila aj ona.
Cynthia Mossová opisuje: „Vyzerajú zúfalo. Niekoľkokrát sa k nemu vracajú. Keď vidia, že sa nehýbe, neisto postávajú naokolo. Po chvíli sa otočia a smutne zvesia choboty k zemi. Zachvíľu ale znova utvoria kruh. Narovnajú sa a obrátia sa čelom von z kruhu. Potom, čo zistia, že je mŕtvy, olámu konáre, natrhajú trávu v okolí a prikryjú ním mŕtve telo.“ Nie je vylúčené, že slony sa obracajú chrbtom, pretože pohľad na umierajúceho druha je pre ne veľmi bolestný; možno mu chcú byť nablízku, ale prizerať sa jeho utrpeniu považujú za vtieravosť.