V prírode je zriedkavejší než kalcit a je aj menej stály, pri bežnej teplote sa mení na kalcit.(kalcit na aragonit nie, je to premena monotropná), pričom vonkajšie obmedzenie kryštálov sa nemení ( mení sa len štruktúra).Hovoríme, že kalcit vytvára pseudomorfózy po aragonite.
Vytvára ihličkovité, stĺpčekovité a prizmatické kryštály alebo ihličkovité a lúčovité agregáty. Niekedy ho môžeme nájsť vo forme bielych drôtikovitých a kríčkovitých agregátov, ktoré sa označujú názvom železný kvet. Časté sú aj guľovité agregáty, ktoré sa nazývajú hrachovec.
Fyzikálno-chemické vlastnosti: Môže byť bezfarebný, biely alebo sfarbený prímesami do žlta, červenkasta, zelenkasta, siva až čierna. Jeho kryštály sú skleneno lesklé. Tvrdosť má o niečo vyššiu ako kalcit (3,5 -4). Od kalcitu sa líši aj nedokonalou štiepateľnosťou.
Genéza a výskyt : Aragonit vzniká kryštalizáciou z nízkoteplotných roztokov v jaskynných priestoroch, dutinách efuzívnych hornín atď. Pri normálnej teplote je nestály a mení sa na kalcit.
Pekné kryštály aragonitu sa nachádzajú v dutinách vulkanických hornín (Konrádovce, Bulhary), na rudných ložiskách (Špania Dolina). Niekedy vytvára zaujímavú a jedinečnú jaskynnú výzdobu (Ochtinská aragonitová jaskyňa). Recentný aragonit vzniká z minerálnych prameňov v Karlových Varoch (žriedlovec, hrachovec).
Použitie : ako pri kalcite

MAGNEZIT - Mg CO3

Názov : Tento uhličitan má názov podľa svojho zloženia, lebo obsahuje horčík. Magnesium - Mg.
Obsahuje až do 47,6 % MgO. Tvorí plynulý izomorfný rad so sideritom (Mg môže byť izomorfne zastúpený Fe až po FeCO3). Časť Mg môže byť nahradená Mn a Ca.
Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Vzácne vytvára romboedrické kryštály, častejšie sú hrubozrnné až jemnozrnné agregáty, alebo celistvé skrytokryštalické masy.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Makroskopicky je často podobný kalcitu alebo dolomitu, od ktorých ho odlišujeme farbiacimi skúškami. Chemicky je stálejší ako kalcit a v zriedenej studenej kyseline chlorovodíkovej sa len nezreteľne rozkladá. Je bielej, sivej alebo žltkastej farby, má sklený lesk a výbornú štiepateľnosť podľa romboédra. Mikrokryštalický magnezit je biely až žltkastý s lastúrnatým lomom. Tvrdosť sa rovná 4 - 4,5.
Genéza a výskyt : Vzniká metasomatickým zatláčaním CaCO3 pri prínose hydrotermálnych roztokov s vysokým obsahom Mg do vápencov a dolomitov, zvetrávaním ultrabázických hornín (serpentinitov) vzniká celistvý magnezit, sedimentárne ložiská vznikajú spolu s evaporitmi.
Na Slovensku sú veľké ložiská kryštalického magnezitu viazané na karbónske vápence a dolomity v Slovenskom rudohorí v pásme od Lučenca po Košice (Jelšava, Lubeník, Burda, Podrečany, Dúbrava). Často sa ťaží povrchovým spôsobom vo veľkolomoch. Magnezity sa stali vyhľadávanou surovinou len začiatkom tohto storočia.