Obsahuje 41,2 % CaO.
Genéza a výskyt : Vzniká sedimentáciou v slaných morských zátokách v teplej a suchej klíme ako súčasť ložísk evaporitov. Časť anhydritu vzniká tiež dehydratáciou sadrovca vo väčších hĺbkach.
Na Slovensku sa anhydrit vyskytuje spolu so sadrovcom v Novoveskej hute a v Šankovciach v Slovenskom krase. Zo sveta je známy zo soľných ložísk vo Wieliczke (Poľsko), v Salzburgu (Rakúsko) a v Stassfurte (Nemecko).
Použitie : Na výrobu cementu.

SÁDROVEC Ca SO4.2 H2O

Názov : Slovenský názov sádrovec je odvodený z toho, že sa z neho vyrába sádra. Medzinárodné označenie je gips, je gréckeho pôvodu a má rovnaký význam ako slovenský názov.
Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vytvára tabuľkovité alebo stĺpčekovité kryštály. Jeho kryštály často vytvárajú dvojčatné zrasty známe pod názvom "lastovičí chvost". Časté sú celistvé a zrnisté agregáty (jemnozrnná biela odroda je známa pod názvom alabaster), alebo rôzne lúčovité a vláknité agregáty.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Čistý sádrovec je bezfarebný a priehľadný, väčšinou však býva prímesami sfarbený do svetlých odtieňov rôznych farieb. Má sklený lesk, výbornú štiepateľnosť, nízku tvrdosť (1,5). Ťažko sa rozpúšťa v kyselinách , je slabo rozpustný vo vode. Obsahuje 32,6 % CaO a 21 % H2O.
Genéza a výskyt : Najväčšie množstvo sádrovca vzniká sedimentárne, kryštalizáciou z morskej vody ako súčasť evaporitov. V suchých púštnych oblastiach tvorí konkrécie a výkvety známe pod názvom "púštne ruže".Zriedkavo vzniká aj na hydrotermálnych žilách, kde tvorí pekné kryštály. Dehydratáciou prechádza na anhydrit, z ktorého zasa spätne hydratáciou vzniká. Môže tiež vznikať aj sekundárne, rozkladom sulfidov v oxidačných zónach rudných ložísk.
Pekné kryštály sádrovca sa vyskytujú na rudných žilách v Banskej Štiavnici, Kremnici, v Čechách je známy z rudných žíl v Jáchymove a Příbrami. Vo väčšom množstve sa vyskytuje na ložiskách evaporitov, u nás napr. v Novoveskej Hute, menej v Záblatí pri Trenčíne a v Zbudzi pri Michalovciach. Svetové ložiská sú vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Taliansku (Sicília).
Použitie : Na výrobu sádry, ako prísada do cementov. Alabaster sa využíva ako dekoračný kameň a v sochárstve.
3. DUSIČNANY (NITRÁTY)

Z veľkého množstva dusičnanov, ktoré dokážeme pripraviť v laboratórnych podmienkach, sa ich v prírode vyskytuje len veľmi málo. Sú to soli kyseliny dusičnej HNO3 s aniónmi NO3-. Najdôležitejšie sú bezvodé dusičnany alkaických kovov NaNO3 a KNO3.

ČÍLSKY LIADOK - NaNO3
OBYČAJNÝ LIADOK - KNO3

Čílsky liadok kryštalizuje v trigonálnej sústave, obyčajný liadok v rombickej sústave.