SEMINÁRNA PRÁCA Z MINERALÓGIE A PETRALÓGIE

KYSLÍKATÉ SOLI
KYSLÍKATÉ SOLI - OXOSOLI

1. UHLIČITANY - KARBONÁTY

Minerály tejto rozsiahlej a v prírode významnej skupiny nerastov sú soľami hypotetickej kyseliny uhličitej H2CO3. Najrozšírenejšie sú uhličitany katiónov kovov Ca2+, Mg2+, Fe2+, Pb2+, Ba2+. Rozdeľujeme ich na bezvodé a vodnaté, bázické, normálne a kyslé. Bezvodé uhličitany sú takmer vždy zoskupené do izodimorfnej skupiny kalcit - aragonitovej, v ktorej osobitné postavenie má dimorfný uhličitan vápenatý, vytvárajúci v prírode 2 modifikácie, trigonálny kalcit a rombický aragonit. Uhličitany s menším polomerom katiónu ako Ca2+ kryštalizujú v trigonálnej sústave, uhličitany s väčším polomerom katiónu ako Ca2+ v rombickej sústave.
Sú to minerály nekovového charakteru, s nízkou mernou hmotnosťou a tvrdosťou nižšou ako 5. V prírode sú pomerne nestále, často sú druhotne zatláčané inými minerálmi.

KALCIT CaCO3

Názov : Názov kalcit pochádza od viedenského mineralóga W. Haidengera z roku 1845.
Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Vytvára romboedrické kryštály, často dvojčatne zrastené alebo zrnité až celistvé agregáty. Jednozrnné až skrytokryštalické odrody nazývame vápencami, práškovité odrody sú známe pod názvom krieda. Z minerálnych roztokov sa často vylučujú porézne agregáty CaCO3, travertíny. V jaskynných priestroch tvorí kvapľovité útvary, stalagmity, stalaktity a stalagnáty, alebo rôzne nátekové útvary, sintre. Rekryštalizáciou v procesoch metamorfózy vznikajú mramory.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Farba kalcitu je veľmi rozmanitá. Vzácne je číry a bezfarebný, väčšinou je biely alebo sfarbený prímesami do svetlých odtieňov rôznych farieb. Zriedkavé sú farby tmavé až čierne. Lesk je sklený, vryp sivobiely. Vyniká výbornou štiepateľnosťou. Rozpúšťa sa v HCl za vzniku bubliniek CO2. Tvrdosť sa rovná trom.
Genéza a výskyt : Kalcit je v prírode veľmi rozšírený a vzniká rôznymi spôsobmi. Vyskytuje sa na hydrotermálnych rudných žilách ako sprievodný minerál. Veľké masy vláknitých gélov vznikajú pri chemickej sedimentácii v moriach. Biogénnou sedimentáciou (nahromadením schránok a skeletov organizmov v morských panvách) vznikajú travertíny a penovce.
Pekné kryštály kalcitu sú známe z rudných žíl - Banská Štiavnica, Kremnica, Zlatá Baňa. Travertíny sú známe z Bešeňovej, Lúčok, Dreveného a Levíc. Mramory sa ťažia v Zuhári pri Lučenci.

Kvapľová výzdoba je známe z mnohých jaskýň na Slovensku - Demänovská jaskyňa, Domica, Harmanecká jaskyňa. Zo sveta sú najznámejšie mramory z Grécka a Talianska. Najčistejší kryštalický kalcit je islandský kalcit od zálivu Eskifjord, vykryštalizovaný v dutinách čadičov.
Použitie : Veľmi všestranné. Čistý kalcit sa využíva v chemickom priemysle a v potravinárskom priemysle, čire priehľadné kryštály sa využívajú v optike. Vápence sa používajú ako surovina na výrobu cementu, vápna, ako tavidlo do vysokých pecí. Pekne sfarbené vápence, mramory a travertíny nachádzajú široké použitie ako obkladové a dekoračné kamene.

DOLOMIT - Ca Mg(CO3)2

Názov : Názov dolomit je podľa francúzskeho mineralóga D. Dolomiena.
Po kalcite je najrozšírenejším karbonátom. Svojou stavbou a vlastnosťami je veľmi podobný kalcitu a magnezitu, predsa však nie je izomorfnou zmesou týchto dvoch zložiek, pretože má konštantný pomer Ca : Mg. Dolomit je samostatný minerál, v štruktúre ktorého sú určité pozície obsadené katiónmi Ca a iné pozície sú obsadené katiónmi Mg. Mg môže byť izomorfne nahradzovaný Fe a Mn. Ak prevažuje Fe nad Mg, tak túto odrodu označujeme názvom ankerit. Ak je horčík z väčšej časti nahradený mangánom, odroda sa nazýva kutnohorit.
Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Tvorí často pekné romboedrické kryštály alebo zrnité a celistvé agregáty.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Je sivobielej, sivej, niekedy hnedastej farby. Má sklený lesk, výbornú štiepateľnosť podľa romboédra.Tvrdosť sa rovná 3,5 - 4. Rozpúšťa sa len v teplých kyselinách.
Genéza a výskyt : Vzniká na hydrotermálnych rudných žilách. Tvorí základnú zložku sedimentárnej horniny nazývanej dolomit, ktorá vzniká premenou vápenca v procesoch diagenézy.
Pekné kryštály dolomitu možno nájsť na rudných žilách v Banskej Štiavnici, alebo v dutinách magnezitových ložísk v Slovenskom rudohorí. Spolu s vápencom tvorí mohutné horské masívy v Karpatoch a iných pohoriach sveta. Nachádza sa aj v rudných žilách v Příbrami, Roudnom a Jáchymove.
Použitie : Ako stavebný materiál a ohňovzdorná surovina.

ARAGONIT - CaCO3

Názov : Podľa Aragona v Španielsku, kde bol v 18. storočí nájdený. Zo začiatku bol považovaný za apatit.
Rombická modifikácia uhličitanu vápenatého.

V prírode je zriedkavejší než kalcit a je aj menej stály, pri bežnej teplote sa mení na kalcit.(kalcit na aragonit nie, je to premena monotropná), pričom vonkajšie obmedzenie kryštálov sa nemení ( mení sa len štruktúra).Hovoríme, že kalcit vytvára pseudomorfózy po aragonite.
Vytvára ihličkovité, stĺpčekovité a prizmatické kryštály alebo ihličkovité a lúčovité agregáty. Niekedy ho môžeme nájsť vo forme bielych drôtikovitých a kríčkovitých agregátov, ktoré sa označujú názvom železný kvet. Časté sú aj guľovité agregáty, ktoré sa nazývajú hrachovec.
Fyzikálno-chemické vlastnosti: Môže byť bezfarebný, biely alebo sfarbený prímesami do žlta, červenkasta, zelenkasta, siva až čierna. Jeho kryštály sú skleneno lesklé. Tvrdosť má o niečo vyššiu ako kalcit (3,5 -4). Od kalcitu sa líši aj nedokonalou štiepateľnosťou.
Genéza a výskyt : Aragonit vzniká kryštalizáciou z nízkoteplotných roztokov v jaskynných priestoroch, dutinách efuzívnych hornín atď. Pri normálnej teplote je nestály a mení sa na kalcit.
Pekné kryštály aragonitu sa nachádzajú v dutinách vulkanických hornín (Konrádovce, Bulhary), na rudných ložiskách (Špania Dolina). Niekedy vytvára zaujímavú a jedinečnú jaskynnú výzdobu (Ochtinská aragonitová jaskyňa). Recentný aragonit vzniká z minerálnych prameňov v Karlových Varoch (žriedlovec, hrachovec).
Použitie : ako pri kalcite

MAGNEZIT - Mg CO3

Názov : Tento uhličitan má názov podľa svojho zloženia, lebo obsahuje horčík. Magnesium - Mg.
Obsahuje až do 47,6 % MgO. Tvorí plynulý izomorfný rad so sideritom (Mg môže byť izomorfne zastúpený Fe až po FeCO3). Časť Mg môže byť nahradená Mn a Ca.
Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Vzácne vytvára romboedrické kryštály, častejšie sú hrubozrnné až jemnozrnné agregáty, alebo celistvé skrytokryštalické masy.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Makroskopicky je často podobný kalcitu alebo dolomitu, od ktorých ho odlišujeme farbiacimi skúškami. Chemicky je stálejší ako kalcit a v zriedenej studenej kyseline chlorovodíkovej sa len nezreteľne rozkladá. Je bielej, sivej alebo žltkastej farby, má sklený lesk a výbornú štiepateľnosť podľa romboédra. Mikrokryštalický magnezit je biely až žltkastý s lastúrnatým lomom. Tvrdosť sa rovná 4 - 4,5.
Genéza a výskyt : Vzniká metasomatickým zatláčaním CaCO3 pri prínose hydrotermálnych roztokov s vysokým obsahom Mg do vápencov a dolomitov, zvetrávaním ultrabázických hornín (serpentinitov) vzniká celistvý magnezit, sedimentárne ložiská vznikajú spolu s evaporitmi.
Na Slovensku sú veľké ložiská kryštalického magnezitu viazané na karbónske vápence a dolomity v Slovenskom rudohorí v pásme od Lučenca po Košice (Jelšava, Lubeník, Burda, Podrečany, Dúbrava). Často sa ťaží povrchovým spôsobom vo veľkolomoch. Magnezity sa stali vyhľadávanou surovinou len začiatkom tohto storočia.

Známe svetové výskyty sú v Rakúsku, Španielsku a na Urale.
Použitie : Na výrobu ohňovzdorných tehál do vysokých pecí, na výrobu elektroizolátorov.

SIDERIT - FeCO3

Názov : Grécky názov siderit pochádza od toho, že obsahuje železo. Je izomorfný s magnezitom, Fe býva niekedy zastúpené aj Mn a Ca. Kryštalizuje v trigonálnej sústave, vytvára romboedrické kryštály alebo zrnisté agregáty. V sedimentárnych podmienkach vytvára konkrécie a oolity so skrytokryštalickou stavbou.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Je svetlohnedej farby, pri rozklade tmavne a černie. Má biely vryp, sklený až perleťový lesk. Štiepateľnosť má výbornú podľa romboédra. Rozpúšťa sa v tepelých kyselinách. Tvrdosť sa rovná 3,5 - 4,5.
Genéza a výskyt : Vzniká v záverečnej fáze hydrotermálnej činnosti (pri teplotách od 150 do 250 oC). Vzniká tiež metasomaticky a sedimentárne, v hlbších častiach morských panví (pri redukčných podmienkach vytvára konkrécie a oolitické železné rudy).
Spolu s barytom a sulfidmi sa vyskytuje na hydrotermálnych žilách v Slovenskom rudohorí (Rudňany, Rožňava, Nižná Slaná, Gelnica). Častý je na rudných žilách v Příbrami a Kutnej hore (ČR). Sedimentárne železné rudy sa vyskytujú v stredných Čechách (Nučice, Zdice, Ejpovice)
Použitie : ako ruda Fe

RODOCHROZIT - MnCO3

Názov : Názov rodochrozit v gréčtine vyjadruje ružové sfarbenie tohto nerastu. O niečo mladší názov - DIALOGIT je tiež gréckeho pôvodu.
Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Vytvára jemnozrnné agregáty ružovej farby. Obsahuje 61,7 % MnO. Tvrdosť 3,5 - 4,5. Ostatné vlastnosti sú podobné ako pri predchádzajúcich karbonátoch.
Genéza a výskyt : Vzniká hydrotermálne alebo sedimentárne, v redukčných podmienkach. Známe výskyty sú u nás v Banskej Štiavnici v Kišovciach, Švábovciach, pri Poprade a v Malých Karpatoch - Borinka. Svetové ložiská sú v Rumunsku, v Spojených štátoch amerických - Colorado.
Použitie : ako ruda Mn

MALACHIT - CuCO3.Cu(OH)2
AZURIT - 2 CuCO3.Cu(OH)2

Názov : Názov malachit je z gréčtiny - podľa jeho zelenej farby. Názov azurit vyjadruje jeho sýto modrú farbu.
Kryštalizujú v monoklinickej sústave. Vzácne vytvárajú drobné kryštáliky. Malachit vytvára najčastejšie nátekové agregáty hroznovitého, guľovitého a obličkovitého tvaru s radiálne lúčovitou stavbou a práškovité povlaky. Azurit sa vyskytuje vo forme zemitých más a povlakov.
Fyzikálno-chemické vlasstnosti : Malachit je zelenej farby, má diamantový až hodvábny lesk. Obsahuje 72 % CuO. Tvdrosť sa rovná 4. Obsahuje 69,2 % CuO a 5% H2O.
Genéza a výskyt : Vznikajú v oxidačných zónach Cu - sulfidických ložísk ako sekundárne minerály Cu. Na Slovensku sú známe výskyty v Španej Doline, Ľubietovej, Gelnici, Pieskoch a v Rožňave.

Zo sveta je známe ložisko Mednorudjansk ( s hniezdami malachitu o rozmeroch 5 x 2 m, obe na Urale), ďalej Francúzsko, Maďarsko, Namíbia a Austrália.
Použitie : Na výrobu ozdobných predmetov

2. SÍRANY - SULFÁTY

Síra sa v zemskej kôre vyskytuje ako rýdzi prvok, v redukčných podmienkach vytvára s kovmi sulfidy a v oxidačných podmienkach je súčasťou síranového aniónu SO42- v sulfátoch. Skupina SO42- vytvára stabilné zlúčeniny len s katiónmi s oxidačným číslo, +2, s ostatnými katiónmi vytvára stabilné štruktúry len za prítomnosti dodatkových iónov alebo molekúl vody. Podľa toho ich rozdeľujeme na bezvodé, vodnaté a zásadité.
V prírode vznikajú tromi hlavnými spôsobmi, na hydrotermálnych žilách, sedimentáciou zo slaných jazier a morských lagún (evapozity) a v oxidačných zónach sulfidických ložísk ako sekundárne minerály .

BARYT - BaSO4

Názov: Pochádza z gréčtiny.
Kryštalizuje v rombickej sústave, vytvára najčastejšie tabuľkovité kryštály, ale aj stĺpčekovité. Niekedy vytrvára zrnité agregáty a celistvé skrytokryštalické masy.
Fyzikálno-chemické vlasnosti : Je bezfarebný alebo biely, niekedy môže byť sfarbený do žlta, modrasta, červenkasta a siva. Má sklenený lesk, na štiepnych plochách perleťový. Je dokonale štiepateľný. Tvrdosť sa rovná 3. Vyznačuje sa pomerne vysokou mernou hmotnosťou (4,5 kg.m-3). Na rozdiel od karbonátov sa v HCl nerozpúšťa, rozpúšťa sa len v koncentrovanej H2SO4. Obsahuje 65,7 % BaO. Z prímesí obsahuje stroncium a vápnik.
Genéza a výskyt : Vzniká na hydrotermálnych žilách pri nízkych teplotách. Vytvára často samostatné barytové žily, barytovo-fluoritové žily, barytovo-sideritové žily alebo je sprievodným minerálom na rudných žilách.
Pekné kryštály barytu možno nájsť na rudných žilách v Banskej Bystrici, Hodruši, Kremnici a inde. Žilnú výplň tvorí na siderit-barytových rudných žilách v Slovenskom rudohorí (Rudňany, Poráč). Spolu s fluoritom sa vyskytuje na českých ložiskách v Krkonošiach (Harrachov) a Krušných horách (Vrchoslav, Moldava).
Použitie : Do ťažkých výplachov pri vrtoch, ako plnidlo, na výrobu chemikálií, na absorpciu žiarenia v atómových elektrárňach.

ANHYDRIT - CaSO4

Názov : Slovo anhydrit je gréckeho pôvodu a znamená asi toľko ako bezvodý, čím je vyjadrená aj jeho chemická rozdielnosť oproti podobnému sádrovcu, ktorý obsahuje vodu.
Kryštalizuje v rombickej sústave. Kryštály sú pomerne zriedkavé, bežne vytvára zrnité agregáty.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Je bezfarebný alebo biely so sivým, modrým a červeným odtieňom. Má sklený lesk a dobú štiepateľnosť. Tvrdosť sa rovná 3,5.

Obsahuje 41,2 % CaO.
Genéza a výskyt : Vzniká sedimentáciou v slaných morských zátokách v teplej a suchej klíme ako súčasť ložísk evaporitov. Časť anhydritu vzniká tiež dehydratáciou sadrovca vo väčších hĺbkach.
Na Slovensku sa anhydrit vyskytuje spolu so sadrovcom v Novoveskej hute a v Šankovciach v Slovenskom krase. Zo sveta je známy zo soľných ložísk vo Wieliczke (Poľsko), v Salzburgu (Rakúsko) a v Stassfurte (Nemecko).
Použitie : Na výrobu cementu.

SÁDROVEC Ca SO4.2 H2O

Názov : Slovenský názov sádrovec je odvodený z toho, že sa z neho vyrába sádra. Medzinárodné označenie je gips, je gréckeho pôvodu a má rovnaký význam ako slovenský názov.
Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vytvára tabuľkovité alebo stĺpčekovité kryštály. Jeho kryštály často vytvárajú dvojčatné zrasty známe pod názvom "lastovičí chvost". Časté sú celistvé a zrnisté agregáty (jemnozrnná biela odroda je známa pod názvom alabaster), alebo rôzne lúčovité a vláknité agregáty.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Čistý sádrovec je bezfarebný a priehľadný, väčšinou však býva prímesami sfarbený do svetlých odtieňov rôznych farieb. Má sklený lesk, výbornú štiepateľnosť, nízku tvrdosť (1,5). Ťažko sa rozpúšťa v kyselinách , je slabo rozpustný vo vode. Obsahuje 32,6 % CaO a 21 % H2O.
Genéza a výskyt : Najväčšie množstvo sádrovca vzniká sedimentárne, kryštalizáciou z morskej vody ako súčasť evaporitov. V suchých púštnych oblastiach tvorí konkrécie a výkvety známe pod názvom "púštne ruže".Zriedkavo vzniká aj na hydrotermálnych žilách, kde tvorí pekné kryštály. Dehydratáciou prechádza na anhydrit, z ktorého zasa spätne hydratáciou vzniká. Môže tiež vznikať aj sekundárne, rozkladom sulfidov v oxidačných zónach rudných ložísk.
Pekné kryštály sádrovca sa vyskytujú na rudných žilách v Banskej Štiavnici, Kremnici, v Čechách je známy z rudných žíl v Jáchymove a Příbrami. Vo väčšom množstve sa vyskytuje na ložiskách evaporitov, u nás napr. v Novoveskej Hute, menej v Záblatí pri Trenčíne a v Zbudzi pri Michalovciach. Svetové ložiská sú vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Taliansku (Sicília).
Použitie : Na výrobu sádry, ako prísada do cementov. Alabaster sa využíva ako dekoračný kameň a v sochárstve.
3. DUSIČNANY (NITRÁTY)

Z veľkého množstva dusičnanov, ktoré dokážeme pripraviť v laboratórnych podmienkach, sa ich v prírode vyskytuje len veľmi málo. Sú to soli kyseliny dusičnej HNO3 s aniónmi NO3-. Najdôležitejšie sú bezvodé dusičnany alkaických kovov NaNO3 a KNO3.

ČÍLSKY LIADOK - NaNO3
OBYČAJNÝ LIADOK - KNO3

Čílsky liadok kryštalizuje v trigonálnej sústave, obyčajný liadok v rombickej sústave.

Vyskytujú sa v podobe zrnitých a práškovitých agregátov alebo výkvetov svetlých farieb.
Fyzikálno-chemické vlastnsoti : Majú sklený lesk a sú ľahko rozpustné vo vode.
Genéza a výskyt : Vznikajú v suchých, horúcich púštnych oblastiach biochemickým rozkladom organických látok bohatých na dusík (napr. vtáčích exkrementov). Veľké ložiská čílskeho liadku sa nachádzajú v púšti Atakama v Chile.
Použitie : Ako hnojivá, v metalurgii, sklárstve, pyrotechnike (na výrobu výbušnín) a v potravinárstve.

4. FOSFOREČNANY (FOSFÁTY)

MONAZIT (Ce, La, Y, Th) PO4

Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vytvára tabuľkovité kryštály rozptýlené v horninách.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Je svetložltej až hnedej farby, má smolný až voskový lesk, je dokonale štiepateľný. Tvrdosť sa rovná 5 - 5,5. Často je rádioaktívny.
Genéza a výskyt : Vzniká v spojitosti s kyslými horninami v pegmatitoch, žulách a greisenoch. Je stabilný v exogénnych podmienkach a prechádza do náplavov. U nás je vzácny. Zo sveta sú známe výskyty na Madagaskare, v Brazílii (Minas Gerais) a v Indii.
Použitie : Ako ruda Th

APATIT Ca5(PO4)3(F, Cl)

Názov : Slovo apatit pochádza z gréčtiny zo slova klamať, lebo v skorších dobách bol apatit často mylne pokladaný za iný minerál.
Chemické zloženie je značne variabilné. Rozoznávame flórapatity s F, chlórapatity s Cl, aj hydroxidoapatity s radikálom OH. Ca môže byť izomorfne zastúpený Mn, Fe, Mg, Sr,....Kryštalizuje v hexagonálnej sústave, vytvára pekne vyvinuté stĺpčekovité aj tabuľkovité kryštály alebo zrnité aj zemité masy.
Fyzikálno-chemické vlastnoSti: Býva bezfarebný, biely alebo rôzne sfarbený do žlta, zelena, modtozelena až fialova. Má sklený až mastný lesk. Tvrdosť sa rovná 5.
Genéza a výskyt : Vzniká rôznymi spôsobmi. Bežne vzniká v magmatických horninách ako akcesorický minerál, v alkalických horninách môže vytvárať aj ložiskové akumulácie. Bežný je tiež v pegmatitoch a greisenoch. Nájdeme ho aj v kontaktne metasomatických ložiskách (zatláča vápence) a v malom množstve aj na hydrotermálnych žilách. Hlavné masy fosforitov (apatitové konkrécie znečistené pieskom, ílom a inými minerálmi) vznikajú sedimentáciou v plytkých častiach mora.
Na Slovensku sa vyskytuje ojedinele na greisenoch v Slovenskom rudohorí (Hnilec). Zo svetových výskytov sú známe ložiská na polostrove Kola a na Ukrajine, veľké ložiská fosforitov sú v Maroku, Alžíri a Tunise.
Použitie : Na výrobu umelých hnojív a fosforu.

5. VOLFRAMIT ( Mn,Fe) WO4

Najvýznamnejší minerálny zástupca izomorfného radu, ktorého krajnými členmi sú hübnerit - MnWO4 a ferberit - FeWO4. Všetky kryštalizujú v monoklinickej sústave.

Volframit tvorí hrubotabuľkovité alebo krátkostĺpčekovité kryštály a zrnité alebo lúčovité agregáty.
Fyzikálno-chemické vlastnosti : Je hnedočiernej až čiernej farby, má mastný až polokovový lesk, veľmi dobrú štiepateľnosť. Tvrdosť 4,5 - 5.5. Niekedy je slabo magnetický, ťažko sa taví.
Genéza a výskyt : Vzniká na pneumatobytických ložiskách (greisenoch) spolu s kassiteritom, topásom a fluoritom, vyskytuje sa tiež v žulách a pegmatitoch.
Na Slovensku je pomerne zriedkavý v greisenoch pri Hnilici (Slovenské rudohorie). Vo väčšom množstve sa vyskytuje v Čechách v oblasti Krušných hôr (napr. v Cínovci). Najväčšie ložiská sú v Číne, Kórei a Malajzii.

SCHEELIT - CaWO4

Názov : Podľa švédskeho chemika G. Scheeleho.
Kryštalizuje v tetragonálnej sústave, často vytvára drobné kryštáliky dypyramidálneho tvaru rozptýlené v horninách alebo zrnité a kompaktné agregáty.
Fyzikálno- chemické vlastnosti : Je sivobielej, žltkastej alebo zelenkastej farby, lesk má diamantový až mastný. Štiepateľnosť má dobrú, lom lastúrnatý, je nápadne krehký. Tvrdosť sa rovná 4,5. V ultrafialovom svetle prejavuje luminiscenciu.
Genéza a výskyt : Vzniká spolu s volframitom a kassiteritom na pneumatolytických ložiskách a v pegmatitoch. Niekedy je produktom kontaktnej metasomatózy ( v karnoch) a hydrotermálnych pochodov.
Na Slovensku sa vyskytuje v Jasení a v Dúbrave (Nízke Tatry), v Čechách je známy z Cínovca a Horného Slavkova. Z početných zahraničných nálezísk sú najznámejšie ložiská v Malajzii, Kóreii, Austrálii a Tasmánii, v Taliansku a inde.
Použitie : Spolu s volframitom je scheelit najdôležitejšou rudou volfrámu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kyslíkaté soli (seminárna práca)