Mojimi najobľúbenejšími rastlinami sú kaktusy a sukulenty. Špeciálna anatómia umožňuje sukulentom prežiť obdobie sucha či nedostatok svetla. Sukulenty udržiavajú vlahu v dužinatom tkanive svojich stoniek, listov a koreňov. Mnohé sa vyvinuli tak, aby nestrácali veľa vody. Ostne znižujú stratu vlhkosti a hľuzovité korene zadržiavajú vodu. Veľkosť a tvar listov závisí od množstva vody. Keď je voda, listy sa napučia, zhrubnú a zdužinatejú, ale za sucha sa scvrknú alebo opadajú.Sukulenty zadržiavajú vodu v podzemných hľuzách alebo napučaných koreňoch. Preto môžu tieto rastliny prežiť dlhé obdobie sucha. Pod úrovňou povrchu pôdy sa voda stráca pomalšie a riziko poškodenia požiarom alebo bylinožravcami je menšie. V nepriaznivých podmienkach prestanú rásť a oddychujú.

Pre kaktusy sú charakteristické areoly – vankúšovité puky – z ktorých vyrastajú výhonky, ostne a kvety. Iba kaktusy majú areoly, ale pri identifikácii pozor – nie vždy ich vidno.

Hoci sa kaktusy spájajú tradične s vyprahnutou púšťou a vrchmi, niektoré kaktusy rastú v tropických pralesoch. Je tu teplo a vlhko a rastliny tu skôr zápasia s nedostatkom svetla ako vody.

Keďže väčšina kaktusov a sukulentov rastie na púšti a vrchoch, v dôsledku dlhotrvajúceho sucha zostávajú v oddychovom stave väčšinu roka. Mnohé z nich si preto vyvinuli krátky životný rytmus. Keď naprší, netrvá ani mesiac, aby sa bujne rozrástli, vytvorili listy, kvety a semená. Mnohé kaktusy sa otvárajú v lete pri západe slnka a na svitaní sa zatvárajú, čiže kvitnú v noci.

Mňa najviac zaujal kaktus s názvom MAMMILLARIA HAHNIANA, čiže „narodeninová torta“. Tento slnkomilný kaktus bohato kvitne, a to aj mladý. Na jar, po odkvitnutí sa objavia červené semenné tobolky, ktoré sedia na korune kaktusu ako sviečky na torte.