Stonôžky a mnohonôžky sa kedysi zaraďovali do jednej triedy, ale dnes vieme, aj keď sú si v mnohom podobné , nie sú blízske príbuzné. Ich spoločným znakom je, že dýchajú vzdušnicami- jemnými trubičkami ústiacimi na jednom konci na povrchu tela a na druhom pri vnútorných orgánoch. Zásobujú ich kyslíkom a zároveň odvodzujú prebytočný oxid uhličitý.
Mnohonôžky aj stonôžky majú telo článkované, ale dajú sa rozoznať veľmi ľahko.Stonôžka má na každom článku 1 pár končatín pričom mnohonôžka má na každom článku 2 páry končatín. Telo mnohonôžiek je v priereze tela okrúhle, málokedy býva sploštené. Stonôžky majú telo sploštené. Ústne ústroje mnohonôžok pozostávajú zo silných hryzadiel a čeľustí, ktorými spracúvajú rastlinné a živočíšne zvyšky. Stonôžky majú pár hryzadiel, 2 páry čeľustí hryzadlové nôžky, na ktoré je napojená jedová žľaza, pomocou ktorej usmrcujú korisť. Mnohonôžky sa pohybujú pomaly, nohy kladú na zem v presnom poradí, pričom sa vlnia zozadu dopredu. Väčšina stonožiek sa pohybuje rýchlo, čo súvisí z ich dravým spôsobom života. Odlišujú sa aj povrchom tela: mnohonôžky majú telo tvrdé, inkrustovaný vápenatými soľami. Stonôžky majú telo mäkké.

Rad mnohočleniek- geophilomorpha
Zahrňuje stonôžky s dlhým tenkým telom. Hoci majú veľa párov nôh, pohybujú sa dosť pomaly. V Stredomorí žijú 2 druhy, ktoré sú v dĺžke tela a v počte nôh naozajstnými rekordérmi. Merajú až 20 cm. Druh ORYA BARBARICA má 125 párov nôh a dhuh HIMANTARIUM GABRIELIS až 173 párov nôh.

Tropické a subtropické oblasti sú domovom skolopendier. Niektoré sú veľké len pár cm, ale juhoamerická SCOLOPENDRA GIGANTEA môže dorásť až do 27 cm. Ak človeka uhryzne takáto skolopendra, može sa to skončiť aj smrťou. Stonôžky sú starostlivé matky. Keď samička nakladie vajíčka na kôpku, obtočí ich telom a neustále ich oblizuje, čím udržiava vhodné prostredie a čistotu. Aj mláďatá, ktoré majú už plný počet nôh a sú zdrobneninou matky, žijú ešte nejaký čas na mieste vyliahnutia, kde ich matka chráni pred nepriateľmi.

Strašník dalmatínsky
Strašníky, ako už napovedá samotné pomenovanie, sú zvláštne živočíchy. Obývajú najmä trópy a subtrópy, ale druh strašník dalmatínsky žije aj u nás v teplejších oblastiach pod kameňmi , na teplých suchých stráňach , ale aj v príbytkoch. Strašníky sa vďaka 15 párom dlhých nôh pohybujú veľmi rýchlo a málokto ich dokáže chytiť. Ak sa nám podarí v prírode zbadať pohybujúceho sa strašníka , zdá sa nám , akoby sa po stene mihol iba jemný tieň.