Stonôžky a mnohonôžky

Stonôžky a mnohonôžky sa kedysi zaraďovali do jednej triedy, ale dnes vieme, aj keď sú si v mnohom podobné , nie sú blízske príbuzné. Ich spoločným znakom je, že dýchajú vzdušnicami- jemnými trubičkami ústiacimi na jednom konci na povrchu tela a na druhom pri vnútorných orgánoch. Zásobujú ich kyslíkom a zároveň odvodzujú prebytočný oxid uhličitý.
Mnohonôžky aj stonôžky majú telo článkované, ale dajú sa rozoznať veľmi ľahko.Stonôžka má na každom článku 1 pár končatín pričom mnohonôžka má na každom článku 2 páry končatín. Telo mnohonôžiek je v priereze tela okrúhle, málokedy býva sploštené. Stonôžky majú telo sploštené. Ústne ústroje mnohonôžok pozostávajú zo silných hryzadiel a čeľustí, ktorými spracúvajú rastlinné a živočíšne zvyšky. Stonôžky majú pár hryzadiel, 2 páry čeľustí hryzadlové nôžky, na ktoré je napojená jedová žľaza, pomocou ktorej usmrcujú korisť. Mnohonôžky sa pohybujú pomaly, nohy kladú na zem v presnom poradí, pričom sa vlnia zozadu dopredu. Väčšina stonožiek sa pohybuje rýchlo, čo súvisí z ich dravým spôsobom života. Odlišujú sa aj povrchom tela: mnohonôžky majú telo tvrdé, inkrustovaný vápenatými soľami. Stonôžky majú telo mäkké.

Rad mnohočleniek- geophilomorpha
Zahrňuje stonôžky s dlhým tenkým telom. Hoci majú veľa párov nôh, pohybujú sa dosť pomaly. V Stredomorí žijú 2 druhy, ktoré sú v dĺžke tela a v počte nôh naozajstnými rekordérmi. Merajú až 20 cm. Druh ORYA BARBARICA má 125 párov nôh a dhuh HIMANTARIUM GABRIELIS až 173 párov nôh.

Tropické a subtropické oblasti sú domovom skolopendier. Niektoré sú veľké len pár cm, ale juhoamerická SCOLOPENDRA GIGANTEA môže dorásť až do 27 cm. Ak človeka uhryzne takáto skolopendra, može sa to skončiť aj smrťou. Stonôžky sú starostlivé matky. Keď samička nakladie vajíčka na kôpku, obtočí ich telom a neustále ich oblizuje, čím udržiava vhodné prostredie a čistotu. Aj mláďatá, ktoré majú už plný počet nôh a sú zdrobneninou matky, žijú ešte nejaký čas na mieste vyliahnutia, kde ich matka chráni pred nepriateľmi.

Strašník dalmatínsky
Strašníky, ako už napovedá samotné pomenovanie, sú zvláštne živočíchy. Obývajú najmä trópy a subtrópy, ale druh strašník dalmatínsky žije aj u nás v teplejších oblastiach pod kameňmi , na teplých suchých stráňach , ale aj v príbytkoch. Strašníky sa vďaka 15 párom dlhých nôh pohybujú veľmi rýchlo a málokto ich dokáže chytiť. Ak sa nám podarí v prírode zbadať pohybujúceho sa strašníka , zdá sa nám , akoby sa po stene mihol iba jemný tieň.

Na rozdiel od iných stonožiek vyúsťujú im vzdušnice na chrbtových štítkoch. Ďalšou zvláštnosťou je zložené oko, ktoré skôr pripomína oko hmyzu. Pomocou dokonalého oka a rýchleho pohybu je strašník obratný lovec. Dlhé a tenké chodidlá mu slúžia ako laso, ktorým korisť obtočí. Tak dokáže chytiť aj letiacu muchu.
Strašník spolu zo zástupcami radu stonôžok patria do skupiny živočíchov, ktorých mláďatá sa lihnu z vajíčok a majú len 7 párov nôh. Až po niekoľkonásobnom zvliekaní im narastie plný počet – 15 párov nôh. Zvliekajú sa celkovo 7- krát, no len prvých piatich sa počet článkov a nôh zväčšuje. Pri ďalších získava mladý jedinec už len niektoré ďalšie znaky dospelosti a vyvíjajú sa mu pohlavné orgány.


Mnohonôžky sú typické nočné živočíchy, ktoré sa cez deň skrývajú pod kameňmi, kôrou alebo v pôde. Niektoré druhy vyžadujú vlhké prostredie, iným sa sa dobre darí aj na suchých miestach. Živia sa predovšetkým tlejúcimi rastlinnými látkami, a tak mnohé prispievajú k tvorbe humusu. Iba niektoré druhy požierajú čerstvé listy alebo plody. Pred nepriateľom ich ochraňuje nielen pevný pancier, ale aj početné žľazy na bokoch, kde sa vytvára zvláštny výlučok sekrét. Ten býva: hnedý, žltohnedý, červaný, žltý, bezfarebný. Zvyčajne nepríjemne páchne, čím mnohonôžky odpudzujú nepriateľov. V niektorých prípadoch sekrét obsahuje aj jedovatý kyanovodík. V Mexiku domorodci vyrábajú zo sekrétu niektorých mnohonôžiek jed na šíopky. Sekrét obvykle odteká, ale veľké tropické druhy vedia túto jedovatú tekutinu vystreknúť do pozoruhodnej vzdialenosti. Vajíčka kladú jednotlivé druhy jednotlivo do zeme, iné si vytvárajú hniezda z hliny, premiešanej so slinami. Samičky často chránia znesené vajíčka podobne ako stonôžky- obtočia ich vlastným telom. Mláďatá sa liahnu len s tromi pármi nôh. Počas vývoja sa niekoľkokrát zvliekajú a články aj nohy im pravidelne dorastajú.