Hydrosféra

- zo slova hydor= voda
- vodný obal Zeme
- skupenstvo: tuhé, kvapalné a plynné
- POVRCHOVÁ H20: oceány, moria, vodné toky, jazerá, mokrade, rašeniliská, slatiniská
-umelé: rybníky, priehrady
-ľad, sneh
- PODPOVRCHOVÁ H20: v pôdnych póroch, puklinách, dutinách mora; ľad v permofroste
- VODA V ŽIVYCH ORGANIZMOCH: telá rastlín a živočíchov
- svetový oceán: 1 338 000 000 km
- podzemná voda: 23 400 000 km
- ľadovec, sneh: 16 227 500 km
- Hydrogeografia- študuje vzťahy medzi hydrosférou a ostatnými zložkami FGS

Svetový oceán
- akumulátor tepla
- udržuje rovnováhu plynov v atmosfére
- zmierňuje výkyvy teplôt vzduchu
- má vplyv na: cirkuláciu atmosféry, poveternostné stavy, podnebie pevnín
Každý svetový oceán sa vyznačuje:
- oddeľuje kontinenty
- má samostatný vodný režim
- charakteristický tvar dna
- samostatnú priestorovú štruktúru morí
- vlastné vodné masy z charakteristickými vlastnosťami
- má vlastný systém sedimentov
MORIA: okrajová časť svetového oceánu
- moria sa delia na: okrajové, medziostrovné, vnútrozemské
- moria sa od oceánou líšia:
1. salinitou
2. sedimentami
3.

vlastnou cirkuláciou
Reliéf dna:
a, podmorský okraj pevnín: šelf, svah, úpätie
b, prechodná časť: oceánska priekopa
c, vlastné dno: panva, chrbát
- moria majú sedimenty: 1, pavninské; 2, hlbokomorské ( odumreté schránky )

Vlastnosti morskej vody
Slanosť= salinita: priemer 35 %0 – celkové rozpustenie minerálnych látok v 1 kg morskej vody
Ovplyvňujú ju:
- výpar
- cirkulácia vody
- prítok vodných tokov
- klimatické pásma
- charakteristická pásmovitosť

Teplota:
- charakteristická pásmovitosť
- najteplejšie: tropické pásmo SŠ- vplyv Antarktídy
- zamŕza pri –2°C
- do 20m ju ovplyvňuje slnečné žiarenie
Hustota:
- slaná voda má väčšiu hustotu
- závisí od: teploty a salinity
- najmenšia hustota: tropické oblasti
- najväčšia hustota: polárne oblasti
Farba: závisí od obsahu minerálnych látok
- zisťuje sa Forelovov stupnicou- od kobaltovo-modrej po tmavo-zelenú

Svetový oceán v pohybe

- kozmické vplyvy: príliv a odliv- každých 6 hodín
- geodynamické vplyvy: tsunami
- fyzikálno- mechanické: príboj, morské prúdy:
teplé: Golfský, Východoaustrálsky, Severopacifický
studené: Humboltov, Labradorský, Západoaustrálsky
- veľkosť vĺn závisí od sily vetra

Vodstvo súše
- voda obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, močiaroch, ľadovcoch, snehu, pod zemským povrchom
- Povrchové toky: 1, rieky; 2, potoky
- povodie: územie , z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú a podzemnú vodu
- rozvodie: hranica medzi povodiami
- hustota riečnej siete: stromovitý, vejárový, pravouhlý, asimetrický
- prameň: miesto, kde rieka pramení
- dĺžka rieky: meria sa od prameňa po ústie
- ústie rieky: miesto, kde sa rieka vlieva do toku vyššieho rádu
- ÚSTIA: 1, uzatvorené- tvoria lagúnu,napr. ústie Liman
2, otvorené- tvorí deltu, napr. estuár
- prietok: množstvo vody, ktoré pretečie prierezom koryta za časovú jednotku

Rieky podľa režimu odtoku

1, rovníkový: Kongo, Amazonka; ustálený režim-malé výkyvy min. a max.
2, monzúnový: Mekong; max.- obdobie dažďov, min.- obdobie sucha
3, snehovo- dažďový režim sibírskych a kanadských riek: výživa topiacim snehom, Ob
4, dažďovo- oceánsky režim západoeurópskych riek: max.- zima, min.- leto; Temža
5, Vysokohorský-snehovo-dažďový režim: max. marec, apríl, máj- Dunaj
6, snehový režim nížinných riek vo V-Európe: max. apríl, máj
7, ľadový režim- max- leto

Slovenské rieky

- nadmorská výška
1, vysokohorský typ: Belá, max: máj, jún, júl
2, stredohorský typ: max. apríl, Hron
3, vrchovino- nížinatý typ: max: marec

Využitie riek
rybolov, energia, súčasť priem. výroby, zavlažovanie, doprava, rekreácia


Jazerá a umelé vodné nádrže
- jazero: prírodná zníženina na zemskom povrchu- čiastočne alebo úplne vyplnená vodou;
jazerná panva, vodná hmota- skladá sa
Delenie: prietokové a bezodtokové

Jazerá podľa vzniku

1, činnosťou endogénnych síl:
- a, vulkanické- Trasimerské- kráteri sopiek
- b, tektonické- Tanganika- pozdĺož zlomov

2, činnosťou exogénnych síl:
- a, ľadovcové: 1, karové- Veľké Hincovo peso
2, hradené- Štrbské pleso
- b, krasové- vzniklo zaliatím krasu-Plitvické jazerá, Jašteričie
- c, lagúnové: pobrežné- Maracaibo
3, tektonicko – ľadovcové: Ladošské, Onešské

Umelé vodné nádrže

- jazero vzniknuté činnosťou ľudí
- Využitie:
- 1, výroba el. energie
- 2, zavlažovanie
- 3, zdroj pitnej vody
- 4, chov rýb
- 5, ochrana pred povodňami
- 6, rekreácia
- Delenie:
- 1, rybníky: plytká vodná nádrž vytvorená nasypaním zeminy
a, prietočné
b, prameňovité
c, nebeské
-využitie: rekreácia, žijú tam vodné a vlhkomilné živočíchy, Senecké rybníky
- 2, priehradné nádrže- tajchy
a, zásobné
b, vyrovnávacie
c, ochranné
d, viacúčelové
Klady+: výroba el. energie, ochrana proti povodniam

Zápory-: sťahovanie, zaplavovanie lesov, veľké náklady

Ľadovce a trvalá snehová pokrývka

- vznikajú tam, kde počas roka napadne viac snehu ako sa dokáže v lete roztopiť
Vznik ľadovca: vytvorenie firnoviska ( zhromaždisko snehu ) ––– firn ( vzniká, keď dôjde k úplnému vytlačeniu vzduchu ) –––– firnový ľad ( pod. zamrz.

mlieka ) –––– ľadovcový ľad ( tmavomodrý )


Typy ľadovcov :
1, Horské ľadovce–– sú nad snežnou čiarou( línia nad ktorou zostáva voda v pevnom skupenstve)
a) karové–– malé rozmery–– prevažne v Alpách
b) plošinové–– Nórsko, Švédsko, kde sú vysokohorské plošiny
c) dolinové––– Himaláje, Pamír, Alpy–– ľadovcové splazy
2, Pevninské ľadovce–– líšia sa veľkosťou, miestom výskytu a hrúbkou
- ľadovec Grónsky, Antarktický , pri roztekaní zo stredu vytvára pobrežný ľad
Morský ľad- hl. sev. ľad. oceán

Podpovrchová voda

- voda ktorá sa nachádza pod povrchom zeme
Delí sa :
a) pôdna voda- voda v pôdnych póroch
- nevytvára súvislú vodnú hladinu
b) podzemná voda- vypĺňa pukliny a trhliny po úroveň, kde sa nachádza nepriepustná vrstva
- vytvára hladinu podzemnej vody: úroveň odkiaľ sú póry a pukliny súvislo vyplnené

a, podľa priepustnosti podložia
1) pórová- voda v póroch hornín – priepustnosť len niekoľko cm za deň
2) puklinová- voda vypĺňa pukliny – priepustnosť väčšia
3) krasová- viazaná na vápence a dolomity – pukli zväčšené mech. a chem. činnosťou – vznik jaskýň
b, podľa tlaku
1) s voľnou hladinou – tlak na zemskom povrchu a na hladine podz. vody je rovnaký
2) s napätou hladinou – tlak na zemskom povrchu ako na hladine podz. vody = Artézska voda – typ. pre Austráliu, aj na Slovensku – podunaj. nížina
c) podľa stupňa mineralizácie
1) slabá – na 1l = 1mg min. látok
2) stredne – 5 – 15g na 1l
3) silná – nad 15mg na 1l
Minerálna voda: voda ktorá obsahuje v 1l viac než 1g min. solí alebo plynov
- na Slovensku viac ako 1200 min. prameňov (budiš, baldovská, cígeľská, salvator, slatina)

prameň: miesto, kde podz. voda vyviera na povrch

výdatnosť prameňa: množstvo vody vyvierajúcej z prameňa za 1 s.
d) podľa teploty
1) studené- teplota vody nepresahuje teplotu ovzdušia
2) teplé – teplota prevyšuje teplotu ovzdušia
pramene termálnej vody: 37 – 50 °C
žriedla: nad 50 °C
gejzíry- pravidelné erupcie preplynených vôd – viazané na vulkanickú činnosť
Liečebné účely:
Sliač: srdcové poruchy
Smrdáky: kožné a pohybové problémy
Piešťany: reumatické a nervové problémy
Lúčky: ženské problémy
Rajecké teplice: duševné choroby.