PÔVOD

Fenikel sladký pochádza z oblasti od Stredozemného mora a zo západnej časti Ázie. Poznali ho už v staroveku ako koreninovú zeleninu s liečivými účinkami. Používali ho pri liečení obličiek, pečene, pri prechladnutiach, žalúdočných i črevných kŕčoch a kolikách. V Európe sa najviac pestuje na Balkáne, kde sa považuje za národné jedlo. Na čiernomorskom pobreží Kaukazu a na Kryme rastie voľne v prírode. U nás je táto zelenina pomerne neznáma.

BOTANICKÝ OPIS

Je to trváca rastlina, ale v našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina. Od feniklu obyčajného sa odlišuje kratšími a hrubšími stonkami, z ktorých husto vyrastajú listy so zakrpatenou čepeľou. Listové stonky sú v bazálnej časti rozšírené a zdužinatené. Sú až 100mm vysoké, 60-80mm široké, pozdľžne ryhované až rebrovité. Stonka pri kvitnutí dosahuje výšku až 1-1,5m. Súkvetie je okolík, veľký v priemere asi 0,10m. (Duda, Střelec, 1986)

BIOLOGICKÁ HODNOTA A CHEMICKÉ ZLOŽENIE

Táto rastlina sa nevyznačuje vysokou biologickou hodnotou. Ceníme si u neho jeho jemnú korenistú chuť a typickú feniklovú vôňu. Okrem éterických olejov obsahuje 50-90mg% kyseliny askorbovej, 6-10mg% karoténu.
Ďalej je významný obsah vitamínov skupiny B, vápnika, horčíka a vlákniny. Už v stedoveku sa používal nielen ako zelenina, ale aj ako liečivá rastlina proti obličkovým bolestiam, proti kašľu i nechutenstvu vo forme vývaru. (Valšíková, 1999)
Semená sa využívajú vo farmaceutickom priemysle. Feniklová silica je výborné spazmolytikum, stomachikum najmä v detskej praxi, laktogogum pre dojčiace matky. Silica je však zložkou aj ďalších liečiv, ktorými sa liečia choroby močových ciest, cukrovka obezita a používa sa pri žalúdočných a žlčových kolikách. Feniklová voda ( Foeniculi aqua ) slúži na ošetrovanie očí a na kloktanie. (Duda, Stělec, 1986)

PREHĽAD KULTIVAROV

Podľa Listiny registrovaných odrôd vlastníkom a udržiavateľom Feniklu obyčajného sladkého – Moravský, je Sevaflora Valtice a prihlasovateľom v SR je Semex Slovakia Kráľová pri Senci. (Tóth, 1998)

NÁROKY NA STANOVIŠTE

Vyžaduje dobre spracované pôdy, zásobené živinami a vápnikom. Náročný je najmä na fosfor. Nevhodné sú ťažké a mokré pôdy, ako aj piesočnaté a vysýchavé pôdy. Neznáša pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom, a preto ho pestujeme ako následnú plodinu po hnojených predplodinách.

Na úspešné pestovanie Feniklu sladkého sú vhodné slnečné, teplé, vinohradnícke alebo kukuričné oblasti a chránené polohy.
Pretože sa vyznačuje krátkym vegetačným obdobím, môžeme ho zaradiť do najteplejšieho obdobia v roku a môžeme ho pestovať aj v tých oblastiach, v ktorých sa nedaria teplomilné druhy zeleniny. Na rast Feniklu sladkého vplýva chránená poloha a teplá jeseň. (Duda, Střelec, 1986)

PESTOVANIE

Pestuje sa ako následná plodina, lebo zo skorej sejby vybieha do kvetu a nevytvára konzumné časti. Vhodnými predplodinami sú skorý karfiol, šalát, kaleráb, reďkovka, špenát a podobne.
Môže sa vysievať priamo do voľnej pôdy od polovice mája až do konca júla. Sejeme ho do riadkov vzdialených 30cm. Za priaznivých podmienok vzchádza o osem až dvanásť dní. Potrebné je časté zalievanie. Počas vegetácie má byť povrch kyprý a bez burín. Pri okopávaní asi tri týždne pred zberom prihrnieme zeminu k zdužinateným listovým bázam, aby sa vybielili. Zberáme ho koncom augusta, pri neskorom pestovaní až koncom novembra. Pred príchodom mrazov je možné celé rastliny preložiť do piesku v pivnici, čím sa o niečo predĺži konzumné obdobie. Keď je mierna zima, možno ho nechať na stanovišti a prikryť slamou. Pozberaný fenikel nie je dobre skladovateľný. Po zbere ho upravujeme tak, že odrežeme korene a skrátime stopky. celé listy ponecháme len na najmladších stredných bázach. Obdobie od sejby po zber sa pohybuje od osemdesiat do stotridsať dní v závislosti od použitej odrody a podmienok pestovania. (Valšíková, 1999)
Niekedy môžeme vysádzať aj priesady, ktoré dopestujeme za 4 týždne na voľnom záhone alebo studenom parenisku. Pri vysádzaní dbáme na to, aby sme priesady sadili v smere riadku a aby listy, ktoré sú zložené pravidelne na dve stany, vytvárali stenu, čím sa uľahčí obrábanie pôdy medzi riadkami. Kvalitné semeno získame v druhom roku pestovania z jedincov, ktoré sme nechali prezimovať priamo na stanovišti alebo boli založené v pivnici. Rastliny prezimované v pivnici vysadíme na jar do teplej pôdy. semeno zberáme v júni až auguste, keď začínajú vädnúť okolíky. Je žltosivej farby, podlhovastého tvaru, tri až päť milimetrov dlhé. Klíčivosť si udrží dva až tri roky.

VYUŽITIE

Predmetom záujmu sú aj semená, z ktorých sa destilujú silice s anetolom a fenchrónom, olej, organické kyseliny a ďalšie. Semená sa využívajú taktiež v pečivárstve, v cukrárstve a pri výrobe likérov. Zaujímavé je jeho využitie v kuchyni. Vyznačuje sa sladkastou, veľmi jemnou chuťou. Na ľudský organizmus pôsobí osviežujúco. Najčastejšie sa používa v surovom stave ako dezert alebo sa pridáva do rozličných šalátov. (Duda, Střelec, 1986)

ŠALÁT S UHORKOU A RAJČIAKOM- Nakrájame fenikel, pridáme pokrájanú cibuľu a na kolieska nastrúhané uhorky. Jemne ochutíme soľou, cukrom a octom.

Po dôkladnom zamiešaní necháme odstáť asi desať minút. Pred podávaním ozdobíme nakrájanými rajčiakmi. FENIKEL PO BOLONSKY- Fenikel pokrájame na rezančeky a krátko povaríme v slanej vode. Po zmäknutí vyberieme, necháme odkvapkať a na oleji do zlatista opražíme. Polejeme hotovou rajčiakovou omáčkou a posypeme strúhaným syrom. Podávame s ryžou a hlávkovým šalátom. FENIKLOVÝ VARENÝ ŠALÁT- Očistený fenikel povaríme v slanej vode. Zmäknutý vyberieme, necháme odkvapkať, pokrájame a pokvapkáme olivovým olejom. šalát spojíme s majonézou alebo bielim jogurtom a vrch ozdobíme mladými nasekanými surovými listami fenikla. (Valšíková, 2003).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Fenikel Sladký