PÔVOD

Fenikel sladký pochádza z oblasti od Stredozemného mora a zo západnej časti Ázie. Poznali ho už v staroveku ako koreninovú zeleninu s liečivými účinkami. Používali ho pri liečení obličiek, pečene, pri prechladnutiach, žalúdočných i črevných kŕčoch a kolikách. V Európe sa najviac pestuje na Balkáne, kde sa považuje za národné jedlo. Na čiernomorskom pobreží Kaukazu a na Kryme rastie voľne v prírode. U nás je táto zelenina pomerne neznáma.

BOTANICKÝ OPIS

Je to trváca rastlina, ale v našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina. Od feniklu obyčajného sa odlišuje kratšími a hrubšími stonkami, z ktorých husto vyrastajú listy so zakrpatenou čepeľou. Listové stonky sú v bazálnej časti rozšírené a zdužinatené. Sú až 100mm vysoké, 60-80mm široké, pozdľžne ryhované až rebrovité. Stonka pri kvitnutí dosahuje výšku až 1-1,5m. Súkvetie je okolík, veľký v priemere asi 0,10m. (Duda, Střelec, 1986)

BIOLOGICKÁ HODNOTA A CHEMICKÉ ZLOŽENIE

Táto rastlina sa nevyznačuje vysokou biologickou hodnotou. Ceníme si u neho jeho jemnú korenistú chuť a typickú feniklovú vôňu. Okrem éterických olejov obsahuje 50-90mg% kyseliny askorbovej, 6-10mg% karoténu.
Ďalej je významný obsah vitamínov skupiny B, vápnika, horčíka a vlákniny. Už v stedoveku sa používal nielen ako zelenina, ale aj ako liečivá rastlina proti obličkovým bolestiam, proti kašľu i nechutenstvu vo forme vývaru. (Valšíková, 1999)
Semená sa využívajú vo farmaceutickom priemysle. Feniklová silica je výborné spazmolytikum, stomachikum najmä v detskej praxi, laktogogum pre dojčiace matky. Silica je však zložkou aj ďalších liečiv, ktorými sa liečia choroby močových ciest, cukrovka obezita a používa sa pri žalúdočných a žlčových kolikách. Feniklová voda ( Foeniculi aqua ) slúži na ošetrovanie očí a na kloktanie. (Duda, Stělec, 1986)

PREHĽAD KULTIVAROV

Podľa Listiny registrovaných odrôd vlastníkom a udržiavateľom Feniklu obyčajného sladkého – Moravský, je Sevaflora Valtice a prihlasovateľom v SR je Semex Slovakia Kráľová pri Senci. (Tóth, 1998)

NÁROKY NA STANOVIŠTE

Vyžaduje dobre spracované pôdy, zásobené živinami a vápnikom. Náročný je najmä na fosfor. Nevhodné sú ťažké a mokré pôdy, ako aj piesočnaté a vysýchavé pôdy. Neznáša pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom, a preto ho pestujeme ako následnú plodinu po hnojených predplodinách.