Pšenica , Lucernové seno

Pšenica je pôvodom polyfiletická. Ludia ju pestujú už viac ako 5000 rokov je z hradiska produkovaného množstva i kvality rastlinných bielkovín na prvom mieste. Pestuje sa veľkoplošne na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. V mnohých krajinách tvoria potraviny získané z pšenice základ výživy a dokonca aj v Číne, kde je výživa postavená na báze ryže, nachádzajú pšeničné produkty rozsiahle využitie. (Z hľadiska produkovaného množstva sú hlavnými producentami pšenice: Čína, EU a USA. Hlavnými exportérmi na svete sú: USA, EU, Kanada a Austrália.)
Približne dve tretiny svetovej produkcie pšeníc sa využíva na ľudskú výživu, zvyšok slúži na osivo a krmivo. Pšenica ako surovina sa nekazí, možno ju jednoducho transportovať, skladovať a má vyhovujúci nutričný profil. Umožňuje prípravu veľkého množstva rozličných výrobkov. Zo všetkých obilnín má najširšiu paletu druhov a odrôd. Pri pestovaní pšenice a výbere odrôd sa zohľadňuje najmä výnos, vyrovnaná úrodnosť a pekárska kvalita.
Z hľadiska spracovateľského priemyslu je zase veľmi dôležitá jej technologická akosť. Charakteristickými znakmi sú objemová hmotnosť, sklovitosť, podiel plných zŕn, obsah mokrého lepku a pod. Podľa obsahu lepku sa pšenica delí na mäkkú a tvrdú. Tvrdé pšenice (druh Triticum durum) sa spracúvajú v prevažnej miere na cestoviny, mäkké pšenice sa používajú najmä na výrobu trvanlivého pečiva.
Na našem území však bola známá i ako ´ okrýž ´ nebo ´ polopolba ´ a s oblubou se donedávna používala k príprave aromatickej a vysoko výživnej kaše.
Obsah bielkovín v zrne se pohybuje medzi 15 až 24 %, zatial čo u pšenice siatej je to jen asi 12 %. V kompozici aminokyselín je stejne ako u dalších obilnin limitujúce esenciálne lyzín a následuje treonin. U pšenice dvojzrnky sa všeobecne zistili vyššie obsahy vitamínu A, B, C i minerálných látok ( vápník, fosfor, horčík ). Významne vyššie je predovšetkým obsah zinku. Z dietetického hladiska je dôležité, že dvojzrnka je lahko stravitelná, neobsahuje antinutritivné zložky, pôsobí priaznivo i na tráviaci trakt a má i pozitívný účinok na snižovanie obsahu cholesterolu v krvi.

Konzumácia dvojzrnky vykazuje omnoho nižšiu toxicitu pre jedince alergické na lepok a vo väčšine prípadov alergii vôbec nevyvolává.

13 hlava Požiadavky na kvalitu mlynských výrobkov
zo zrna pšenice

Trhový druhVlhkosť, v % najviacPopol v sušine, v % najviac Mokrý lepok v sušine, v % najmenej Číslo poklesu, v s najmenej Pšeničná krupica detská dehydrovaná 12,00,48Neustanovuje saNeustanovuje sa Pšeničná krupica hrubá 15,00,50Neustanovuje saNeustanovuje sa Pšeničná múka polohrubá výberová 15,00,4824,0170 Pšeničná múka hrubá Zlatý klas 15,00,4824,0170 Pšeničná múka hladká špeciál 00 Extra 15,00,5824,0170 Pšeničná múka hladká T 650 15,00,7526,0170 Pšeničná múka celozrnná špeciál stredná 15,02,0022,0170 Pšeničná múka Graham15,02,00Neustanovuje saNeustanovuje sa Pšeničné klíčky 14,05,50Neustanovuje saNeustanovuje sa Pšeničné klíčky dehydrované 11,05,50Neustanovuje sa Neustanovuje sa Pšeničné otruby špeciálne15,06,00Neustanovuje saNeustanovuje sa Tabulka 2. Minimálné, maximálné, priemerné a štatistické hodnoty analyzovaných parametrov technologickej akosti potravinárskej pšenice ročníka 1998 - oblasť Čiech (340 vzoriek).
Objem. hmot. Mokrý lepek v sušině SDS - seditest (14) Viskotest Bílkoviny Propady: (%)
g/l (%) (ml) (s) (%) Pod 2,5 Pod 2,2

minimum 712 20,9 33 66 9,5 0 0
maximum 849 46,3 94 398 16,5 29,4 16,7
priemer 786 31,0 67,6 252 12,3 7,1 2,9
sm. odchylka 24 6,1 11,2 64 1,2 4,4 2,5
Medián 789 28,9 69,5 259 12,2 5,9 2,2

Minimálne, maximálne a priemerné hodnoty analyzovaných parametrov technologickej akosti potravinárskej pšenice ročníkov 1998 - oblasť Moravy (458 vzorkov).
Objem. hmot. Mokrý lepok v sušine SDS - seditest (14) Viskotest Bielkoviny Straty (%)
g/l (%) (ml) (s) (%) Pod 2,5 Pod 2,2

minimum 701 13,8 33 62 8 0,1 0
maximum 859 45,2 91 397 15,8 45,8 11
Priemer 793 29,9 65,9 246 11,7 8,4 3,0
sm. odchylka 31 6,4 10,7 78 1,2 5,5 1,8
Medián 791 29,15 67 268 11,8 7,1 2,75

Z tabulky 4, která udává počty vzoriek nevyhovujúcich v jednotlivých parametroch požiadaviek normy ČSN 461100 – 2 ”Pšenica potravinárská” v celej ČR, je zrejmé, že 19,4 % vzorkov zcela nevyhovovalo norme v článku 4 a malo obsah bielkovín nižší než 11,0 %. 48,9 % vzorkov malo obsah bielkovin nižší než 12,0 %, čo je požiadavok normy pro zmluvné dodávky v článku 2.3. Taktiež v parametry objemovej hmotnosti 34,6 % vzorkov malo nižší objemovú hmotnost než 780 g/l. Rovnež v parametry strát pod sitom 2,2 x 22 mm 40,9 % vzorkov malo vyšší podiel pod sitom než 3 %, čo ukazuje na menší podiel predného zrna. Hodnota SDS – sedimentačného testu, jako je uvedeno výše, nečiní u souboru sledovaných pšenic problémy z důvodu odrůdové skladby.

Tabulka 4. - Procentický podíl vzorků v ČR neodpovídajících hodnotami svých parametrů technologické jakosti požadavkům ČSN 461100 - 2. ( ze 798 vzorků)
ČR %

Objemová hmotnost menší než 780 g/l 34,6
SDS - seditest menší než 55 ml 15,3
SDS - seditest menší než 47 ml 3,9
Viskotest menší než 200 sec. 22,9
Viskotest menší než 160sec. 13,4
Bílkoviny menší než 12 % 48,9
Bílkoviny menší než 11 % 19,4
Propad pod sítem 2.2 x 22mm větší než 3% 40,9

Tabulka 5 udává srovnání počtů vzorků nevyhovujících v jednotlivých parametrech požadavkům normy ČSN 461100 – 2 ”Pšenice potravinářská” pro oblasti Moravy a Čech. Opět ve všech sledovaných parametrech technologické jakosti moravské oblasti dosáhly horších ukazatelů.

Velké rozdíly mezi Čechami a Moravou byly především v počtu nevyhovujících vzorků u hodnot viskotestu a obsahu bílkovin.
Tabulka 5. - Procentický podíl vzorků v Českých a Moravských oblastech neodpovídajících hodnotami svých parametrů technologické jakosti požadavkům ČSN 461100 - 2.
Čechy Morava
% %

Objemová hmotnost menší než 780 g/l 33,2 35,6
SDS - seditest menší než 55 ml 12,1 17,7
SDS - seditest menší než 47 ml 4,7 3,3
Viskotest menší než 200 sec. 19,1 25,8
Viskotest menší než 160sec. 8,8 16,8
Bílkoviny menší než 12 % 40,6 55,0
Bílkoviny menší než 11 % 14,1 23,4
Propad pod sítem 2.2 x x22 mm větší než 3% 36,5 44,1

Faktor nízkého obsahu hrubých bílkovin zrna je v rámci ČR dosahován stabilně i přes mírný nárůst v delším období (graf 3), kdy od ročníku 1995 s průměrným obsahem 11,4 % bylo dosaženo v ročníku 1998 obsahu 12 % bílkovin v zrně pšenice. Dietetické účinky pšenice sa vyznačujú dobrými vlastnostami a veľkou chutnsťou, obsiahnutý lepok môže spôsobovať zdravotné potiaže hlavne ak je skrmovaná jemne mletá. špecifické vlastnosti - pšenica bývá súčasťou väčšiny u nás vyrábaných krmnych zmesí pre ošípané a hydinu. V mnohých prípadoch je v krmnych zmesiach hlavnou zrnou zložkou. Pokial ide o vyšší prírastok a spotrebu živín na jeden kilogram prídrastku predčí pšenica raž a často aj ječmeň. Druh Sušina
% SNL
% Šj Vsž % Me MJ Vláknina % Ca g/kg P g/kg
Pšenica 86 10,5 75 79 12,5 2,2 1,1 3,0

Šrot
Dojnica Tela Ml. chovný Výkrmový
Kukurično pšeničný 1,0 - 0,5 –0,8 0,5-1,0

Bahnica Jahňa ml. chovná Výkrmová
Kukurično pšeničný 0,1-0,2 - - 0,1-0,3

Prasnica Behúň ml.chovné Výkrmové
Kukurično pšeničný 0,5 - 0,1-0,3 0,5-1,0
kone
Kobyla Žriebä Ťažný Plemenný žrebec
pšeničný 0,5-1,0 0,2-0,5 1,0-2,0 0,5-1,0


Lucerna ako taká patrí medzi jedny z najstarších krmovín, ako kultúrnu rastlinu ju pestovali už v Strednej A´zii, najmä na území dneštného Iránu, už pred 2500 rokmi. Tu ju pestovali starý Peržania pod názvom „aspest“, čo je v preklade krm pre kone. Od 16. storaočia sa postupne rozmáhala na europskom kontimente. U nás sa pesuje približne od 17. storočia. Rod lucerna má približne sto druhov.
Lucerna siata je viacročná / v praxi 2-4 roky/, viackosná krmovina, čo znamená, že celoročná úroda je zbieraná na viackrát /3-5/. Do jednotlivých kosieb a rokov regeneruje na úkor rezervných látok /do výšky porastu 300mm/, ktoré ukladá v koreňoch, koreňovom krčku a v spodných častiach stoniek, najviac v čase kvitnutia a po odkvitnutí.

V úžitkových rokoch /2-3/ sa získa maximum úrody nad 50 t/ha zelenej hmoty s obsahom sušiny 150 – 200g/kg, vlákniny 220 – 290g/kg, N látky 180 – 230 g/kg a so stráviteľnosťou 55 – 60% a obsahom ME 9,5 – 10 MJ/kg. Lucerna je najväčší producent bielkovín a dáva z 1ha 1,5 – 2 i viac NL.
O kvalite krmu /aj u sena/ rozhoduje podiel listov na celkovej úrode, ktorých kvalita a stráviteľnosť /približne 80%/ sa počas vegetácie podstatnejšie nemení. Cím je podiel listov vyšší, tým vyššia je je kr´mna hodnota lucerny. Z hladiska veku je podiel listov na úrode najvyšší na novozaložených porastoch /nad 50%/ a v dalších rokoch klesá / - %/. Kosby sa tiež líšia podielom listov a to v závislosti na rastovej fáze a na poveternostných podmienkach.

Parameter Kvetné puky Začiatok kvitnutia Plné kvitnutie
Stráviteľnosť /%/ 73 65 56
Vláknina /%/ 221 265 294
Nestráviteľná vláknina /g/kg/ 80 128 162
N látky /g/kg/ 253 215 182
Minerálne látky 121 95 98

Biologická hodnota bielkovín je veľmi vysoká, lebo druh, počet a väčšinou aj množstvo aminokyselín sa zhoduje s aminokyselinami bielkovín mlieka kráv, bahníc a prasníc. Z kosťotvorných minerálnych látok je vápnika 4x viac než fosforu. V úrode lucerny sa získa približne 100 – 200 kg fosforu z 1ha pôdy. Datelinoviny sú osobitne bohaté na mikroelementy. V datelinovinách sa nachádzajú všetky dôležité vitamíny, prípadne provitamíny, ako karotén, ergosterol, vitamíny skupiny B, C, E a pod.

Seno

Sušina
SNL
Šj
Vláknina
Ca
P
Vitamíny v 1kg

%


G/1 kg

Lucernové seno
85

9,7-12 26-28
27-29
13,7
0,2
B-karotén 20-30 mg,D 329mg, E 110mg



Dietetické účinky. Seno je možno zkrmovať až po vyprázdnení, tj. Za 4 – 6 týždňou po uložení. Nevyzreté seno môže spôsobiť hlavne u koní žalúdočné katary spojené so zvýšenou teplotou, žltačkou, slôesôosťou a silným potením.
Prirodzene sušené alebo dosušované seno sa vyznačuje aromatickou vôňou.
Lucernové seno. Je najkvalitnejším statkové krmivo. Dieteticky pôsobí menej priaznivo ako seno jetelové. Po vysokých dávkach sa môžu objaviť kožné ekzémy, zmeny na slizniciach i príznaky nervového ochorenia.
Specifické účinky. Kvalitné seno priaznivo ovplyvňuje ako produkciu mlieka, tak i jeho kvalitu. Je nezbytným krn.