Kliešť - Krvilačný prívesok

Istotne ste o ňom už počuli, väčšina z vás ho možno aj videla, no a niektorí vyvolení ho už aj nosili. Nebolo to nič závideniahodné, skôr to naháňalo strach a hrôzu, že čo ak… Príveskom, o ktorom bude reč je kliešť obyčajný.

Veru, tento len necelé 4 mm veľký príživník v posledných rokoch vzbudzuje čoraz častejšie obavy v súvislosti s prenosom ťažkých ochorení ako je kliešťová encefalitída (zápal mozgu) a lymská borelióza (ochorenie nervového systému). To prvé môže končiť aj smrťou, to druhé spôsobuje rôzne nepríjemnosti, ale spravidla smrťou nekončí. My sa pozrieme zblízka na to, ako kliešť vyzerá a ako si tu medzi nami nažíva.
Kliešť patrí do skupiny mikroskopických živočíchov – roztočov (paradoxne je najväčším z nich). Tieto nájdeme takmer všade, dokonca mnoho z nich žije aj v našich domovoch, či dokonca na našom tele. Označujeme ich ako parazity, ktoré potrebujú pre svoj vývoj krv. Z vajíčka sa najprv vyliahne larva, ktorá sa vyškriabe na okolitú vegetáciu a čaká na prvého darcu krvi, ktorým je väčšinou drobný hlodavec, či plaz. Asi po roku sa šesťnohá larva mení na osemnohú nymfu, ktorej už za obeť padne väčší hlodavec. Nuž, a po ďalšom roku sa kliešť stáva dospelým a to si už trúfne aj na inú zver, ktorú si veľmi často, ale s obľubou mýli s človekom.

Kde operuje?
Pole jeho pôsobiska je ohraničené nadmorskou výškou 800 metrov, ale keďže nepoužíva GPS, nemyslite si, že po prekročení tejto pomyselnej hranice už žiadneho nenájdete. Takisto sa určite s kliešťom nestretnete v zime. Vtedy sa oddáva sladkému ničnerobeniu a prebudí sa, až keď sa teplota vzduchu pohybuje okolo 10°C. Niektoré vyhladované jedince však číhajú na nič netušiacich pocestných už pri teplote 5°C. Trvalé bydlisko má kliešť v lesoch a na ich okrajoch, vo vysokej tráve na lúkách, ale ako prechodné si píše aj parky vo väčších mestách, kam ho z voľnej prírody preniesli vtáky, túlavé psy či mačky. Mnoho ľudí si predstavuje kliešťa ako nejakého výsadkára, ktorý podniká ofenzívne zoskoky z konárov stromov. Je to však citlivý tvor, ktorý neobľubuje prácu vo výškach, preto je preňho ideálna pol- až metrová vzdialenosť od povrchu zemského. Pri styku s ideálnym darcom sa prichytí na telo alebo odev a odtiaľ sa potom dopraví do miest, kde je pokožka tenká a kde je mäkko a teplúčko… Potrebné je tiež vedieť to, že drobné zákerné bodky sa na listoch tráv nevyskytujú len v lete, vtedy im dávame len najviac možností na uplatnenie (prázdniny, dovolenky atď.).

Najviac ich je na prelome apríla a mája a potom na prelome septembra a októbra.

Ako ide na vec?
Prekvapím pre viacerých z vás bude zistenie, že kliešť je slepý. Skutočne, nemá oči, ale o to viac má vyvinutý čuch, ktorého ústroj má v prvom páre nôh. Pri behu a číhaní na korisť ich drží zdvihnuté, takže sa zdá, akoby nás vítal s otvorenou náručou.
Pri cicaní najprv nareže pokožku hostiteľa hryzadlami, vsunie do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky (preto je ťažké odkmasnúť ho z tela len tak). Prv ako začne prijímať životodarnú tekutinu, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tlmia bolesť, ktorú spôsobilo porušenie pokožky. Pri cicaní môže kliešť zväčšiť veľkosť až 200-krát. Hodné je spomenúť to, že na náš účet sa priživujú len samičky. Po nacicaní opustia hostiteľa a po čase nakladú asi 1000 vajíčok.
Tým, že kliešte počas vývoja striedajú hostiteľov, stávajú sa ľahko prenášačmi mnohých vírusov. Takto sú nakazené asi 2 % kliešťov, ale nikdy nevieme, ktorý to je, preto opatrnosti nikdy nie je nazvyš.