Kamenný vodopád

Za siedmimi horami a za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial… Takto sa začína väčšina slovenských rozprávok. Na juhu Slovenska v Národnej prírodnej rezervácii Šomoška v okrese Lučenec však podobný úkaz nájdeme aj v skutočnosti.

Nejedná sa síce o piesok, ale o čadič alebo bazalt, ktorý akoby sa vylieval spod zeme. Územie Slovenska je, aj keď sa to nezdá, posiate sopkami, ktoré boli aktívne ešte v dávnej minulosti. No a so sopkami sú spojené výbuchy, a s nimi aj prúdy žeravej tekutej taveniny – magmy. Tá vzniká v hĺbke 40 – 60 km a tvoria ju rôzne pevné, kvapalné alebo plynné chemické látky. Šíri sa pozdĺž trhlín a zlomov a keď sa dostane na zemský povrch, mení sa na lávu, ktorej teplota dosahuje 1200 °C. Postupným ochladzovaním láva tuhne a takto vznikajú vyvreté horniny ako napríklad čadič. Toto sa dialo u nás ešte pred 125 – 140 000 rokmi (vtedy bol zaznamenaný najmladší prejav sopečnej činnosti na Putikovom vŕšku pri Novej Bani). Odvtedy sopečné masívy podliehajú erózii, zarastajú a tak sa „strácajú“ pred našimi očami.

V 14. storočí sa vtedajší mocipáni rozhodli postaviť na Šomoške hrad, ktorý bol v čase tureckých vpádov významný strážnym bodom. Na jeho stavbu použili práve spomínaný čadič, ktorého sa v okolí nachádzalo dostatok. Takto bol odkrytý 9 metrov vysoký kamenný vodopád tvorený päť- a šesťbokými čadičovými stĺpcami, ktorého vek sa odhaduje na 4 milióny rokov. V takejto ohnutej podobe patrí medzi európske unikáty. Na druhej strane hradného vrchu sa zasa nachádza tzv. kamenné more, ktoré tvoria čadičové úlomky z rozpadajúcich sa stĺpcov a prímes materiálu z ruín hradu na ploche 40 x 100 metrov. Rozpad stĺpcov spôsobila často zamŕzajúca voda.

Podobným útvarom z čadiča, ktorý sa nachádza aj v zozname lokalít svetového dedičstva UNESCO, je prírodná pamiatka Giant´s Causeway (Obrova cesta) v Severnom Írsku. Okolo 40 000 stĺpov tvoriacich 5 kilometrov dlhé pobrežie už viac ako 60 miliónov rokov odoláva príbojom Atlantického oceánu.