referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019
Dobročský prales
Dátum pridania: 02.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wydlakdb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 238
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 0.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 1m 20s
Pomalé čítanie: 2m 0s
 
Ocitli sme sa vo Veporských vrchoch pri Čiernom Balogu neďaleko Brezna. V stredoveku tu prebiehala banská činnosť. Na ňu bolo treba veľa dreva z okolitých lesov. I napriek tomu sa tu zachovala nedotknutá časť územia, ktorá bola v roku 1913 vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu Dobročský prales.

Jedľa sa tu dožíva 450, smrek 350 a buk 250 rokov. Ako sa všetko rodí, dospieva a umiera, tak aj prales sa postupne vyvíja. Zo semienok vyrastajú zárodky budúcich velikánov. Ak niekde v ich okolí padne už dožívajúci starý strom, uvoľní sa miesto a vtedy sa začne ten pravý zápas – zápas o svetlo. Tí najrýchlejší dosiahnu vysoký vzrast a žijú až dovtedy, kým silný vietor, zima či rôzny hmyz nespôsobí ich pomalý zánik. A tak jedného pekného dňa sa na uvoľnenom mieste začne opäť nový boj o život. V roku 1964 takto víchor zlomil známu Dobročskú jedľu, ktorá patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Mala asi 500 rokov, priemer kmeňa bol 193 cm, výška 56 m a vážila 38 ton. Najvyšším stromom v pralese však bola ešte o 2 metre vyššia jedľa, ktorá vyschla v roku 1984.
V minulosti premávalo v horách aj veľa lesných železničiek, ktorými sa dopravovalo najmä drevo. V blízkosti Dobročského pralesa sa dodnes ešte jedna zachovala. Preto si výlet do pralesa môžete spestriť aj jazdou na Čiernohorskej železničke s nástupnou stanicou Chvatimech, ktorý je na trati medzi Banskou Bystricou a Breznom.
Dobročský prales je pre verejnosť zatvorený, ale dá sa navštíviť so sprievodcom z lesnej správy v Čiernom Balogu.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.