Nie je to síce ten známy trojhlavý netvor, ktorý si pochutná na krásnej princeznej vo svojej čiernočiernej ríši. V hmyzej mysli je však vážka vnímaná ako nemilosrdný predátor.

V živočíšnej ríši medzi vážky radíme šidielka a šidlá. Rozdiel je jasný. Šidielka sú štíhlejšie, lietajú trepotavo a krídla pri odpočinku držia zložené nad chrbtom, kým šidlá ich majú roztiahnuté a sú vynikajúcimi letcami. Vážky patria k najstaršiemu hmyzu na Zemi – nad močiarmi lietali už v prvohorách. Vtedajšie druhy patria k najväčšiemu hmyzu, aký kedy na svete žil: rozpätie krídel bolo až 70 cm. My sa pozrieme bližšie na nášho rekordéra – šidlo obrovské.

Predpoklady dravca
Viac ako slovenské, vzbudzuje rešpekt jeho latinské meno – Anax imperator. Nie je len najväčšou (dĺžka 8 cm, rozpätie krídel 11 cm), ale aj najrýchlejšou vážkou (50 km/h). Tak ako všetky šidlá môže samostatne pohybovať každým zo štyroch krídel. Môže preto lietať spätne, zvisle hore a dole, dokonca aj do boku; môže vyradiť z činnosti druhý pár a pohybovať sa pomocou predného páru, alebo sa môže vznášať na mieste ako vrtuľník. To je prvý predpoklad pre úspešný lov. Ďalším je zrak. Jedno oko pozostáva z 30 000 dielikov (tzv. facet), preto svet vidí mozaikovito. Keďže nedokáže zaostriť podľa vzdialenosti, horšie rozlišuje tvary. Na druhej strane vynikajúco rozoznáva pohyb koristi vo vzdialenosti až 12 m. Oči zaberajú skoro celú hlavu, ktorá je značne pohyblivá a preto šidlo vidí, keď sa k nemu niekto blíži s nekalým úmyslom či už zozadu, zhora alebo zdola. Významnú úlohu majú tiež nohy na prednej časti tela, ktoré mu síce neumožňujú kráčať, môže si z nich ale vytvoriť dômyselný „košík“ na držanie koristi. Nuž a najhlavnejšou zbraňou sú mocné hryzavé ústroje, ktorými uchmatne korisť v povetrí a ešte za letu ju roztrhá na kúsky, zožerie a už aj sliedi po novej obeti. Vo svojom revíry je zameraný najmä na komáre, pakomáre, motýle a i.

„Šelma“ od narodenia
Vážka bola v minulosti spojovaná so živlom vody. V múdrych knihách, podobne ako dúha, spojovala rozdelené vody nad a pod nebesami. V H2O sa odohráva aj veľmi strategická etapa jej života. Po rozmnožovacom akte samec pustí samicu k vode, kde tá nakladie vajíčka. Z nich sa neskôr vykľujú larvy – nymfy (nie sú to však žiadne krásne víly). Tie si pod vodou odkrútia 1 až 5 rokov, kým sa z nich nestanú dospelé jedince, odborne imága. Otázkou je, ako sa v kvapalnom prostredí vysporiadajú s nedostatkom vzduchu.