Vážka - Lietajúci drak

Nie je to síce ten známy trojhlavý netvor, ktorý si pochutná na krásnej princeznej vo svojej čiernočiernej ríši. V hmyzej mysli je však vážka vnímaná ako nemilosrdný predátor.

V živočíšnej ríši medzi vážky radíme šidielka a šidlá. Rozdiel je jasný. Šidielka sú štíhlejšie, lietajú trepotavo a krídla pri odpočinku držia zložené nad chrbtom, kým šidlá ich majú roztiahnuté a sú vynikajúcimi letcami. Vážky patria k najstaršiemu hmyzu na Zemi – nad močiarmi lietali už v prvohorách. Vtedajšie druhy patria k najväčšiemu hmyzu, aký kedy na svete žil: rozpätie krídel bolo až 70 cm. My sa pozrieme bližšie na nášho rekordéra – šidlo obrovské.

Predpoklady dravca
Viac ako slovenské, vzbudzuje rešpekt jeho latinské meno – Anax imperator. Nie je len najväčšou (dĺžka 8 cm, rozpätie krídel 11 cm), ale aj najrýchlejšou vážkou (50 km/h). Tak ako všetky šidlá môže samostatne pohybovať každým zo štyroch krídel. Môže preto lietať spätne, zvisle hore a dole, dokonca aj do boku; môže vyradiť z činnosti druhý pár a pohybovať sa pomocou predného páru, alebo sa môže vznášať na mieste ako vrtuľník. To je prvý predpoklad pre úspešný lov. Ďalším je zrak. Jedno oko pozostáva z 30 000 dielikov (tzv. facet), preto svet vidí mozaikovito. Keďže nedokáže zaostriť podľa vzdialenosti, horšie rozlišuje tvary. Na druhej strane vynikajúco rozoznáva pohyb koristi vo vzdialenosti až 12 m. Oči zaberajú skoro celú hlavu, ktorá je značne pohyblivá a preto šidlo vidí, keď sa k nemu niekto blíži s nekalým úmyslom či už zozadu, zhora alebo zdola. Významnú úlohu majú tiež nohy na prednej časti tela, ktoré mu síce neumožňujú kráčať, môže si z nich ale vytvoriť dômyselný „košík“ na držanie koristi. Nuž a najhlavnejšou zbraňou sú mocné hryzavé ústroje, ktorými uchmatne korisť v povetrí a ešte za letu ju roztrhá na kúsky, zožerie a už aj sliedi po novej obeti. Vo svojom revíry je zameraný najmä na komáre, pakomáre, motýle a i.

„Šelma“ od narodenia
Vážka bola v minulosti spojovaná so živlom vody. V múdrych knihách, podobne ako dúha, spojovala rozdelené vody nad a pod nebesami. V H2O sa odohráva aj veľmi strategická etapa jej života. Po rozmnožovacom akte samec pustí samicu k vode, kde tá nakladie vajíčka. Z nich sa neskôr vykľujú larvy – nymfy (nie sú to však žiadne krásne víly). Tie si pod vodou odkrútia 1 až 5 rokov, kým sa z nich nestanú dospelé jedince, odborne imága. Otázkou je, ako sa v kvapalnom prostredí vysporiadajú s nedostatkom vzduchu.

Na dýchanie im slúžia žiabre, ktorými sú u šidielok tri vejárovité útvary na konci bruška, u šidiel sa nachádzajú v hrubom čreve, kde pri prechode vody je z nej odoberaný kyslík a odovzdaný je CO2.
Podobne ako dospelé, aj larva je dravá. Na chytanie koristi, ktorou môžu byť okrem inej vodnej hávede aj malé rybky, má prispôsobenú spodnú peru. Zakončená je dvoma klieštikmi a pretvorená na chytací orgán nazývaný „maska“. V pokoji ju má zloženú, a tak zospodu maskuje ústa. No ak sa objaví na obzore niečo pod zub, dokáže masku vymrštiť dopredu ako harpúnu a pritiahnuť si korisť na spracovanie.
Za zmienku stojí ešte legenda vzťahujúca sa k výkladu slovenského mena. Tá hovorí, že vo chvíli, keď vážka obletí človeka, odváži si Boh jej prostredníctvom, jeho dušu.

Životný cyklus
Z vajíčka sa vyliahne larva – nymfa, ktorá sa ešte nepodobá na svojich rodičov; počas rastu sa niekoľkokrát zvlieka a stále viac sa začína podobať na dospelú vážku; po 1 – 5 rokoch larva vylezie z vody a zvlečie sa posledný krát; na svete je vážka ako ju poznáme; asi po 2 hodinách, keď jej uschnú a spevnejú krídla, je schopná letu.