Sumec - Slovenská veľryba

Pomaly sa nám zvianočnieva a prichádza ten čas, kedy sú ryby na suchu. Tieto nemé tvory sú už od nepamäti tradičnou súčasťou štedrovečerného stola. My sa však nebudeme venovať klasickému kaprovi, ale posvietime si na najväčšiu rybu našich vôd – sumca západného.

Toto leto preletela médiami správa, že rybári na Domaši chytili 235 cm dlhého a 97 kg vážiaceho sumca. Aj keď najväčší kus ulovený v našich vodách v r. 1965 meral 265 cm a vážil 128 kg, je tohtoročný úlovok rekordný. Napriek svojim rozmerom je sumec pohyblivá a plachá ryba, ktorej ulovenie si vyžaduje veľa trpezlivosti a ostražitosti. Dokáže ju dokonca vyplašiť aj horiaca cigareta (ďalší dôvod, prečo nefajčiť)… Ale poďme od jej lovenia k zoznámeniu sa s ňou.

Ryba smrdí od hlavy
Sumec má typicky širokú sploštenú hlavu, ktorá prechádza do pretiahnutého tela. Široký ústny otvor má ozubenú spodnú aj hornú čeľusť. Zuby ako ihličky slúžia predovšetkým na posúvanie potravy ďalej do pažeráka. Nad hornou čeľusťou sú umiestnené dva dlhé fúzy, ktorými dokáže sumec veľmi dobre pohybovať. Sú v nich uložené hmatové bunky, pomáhajúce pri hľadaní potravy a pri orientácii. Pod spodnou sú dva páry menších nepohyblivých fúzikov. Keďže sumec je nočný živel, oči má veľmi malé.
Celkový tvar tela pripomína na prvý pohľad veľkú žubrienku. Chvostová časť je dlhá a sploštená. Chrbtová plutva je malá a bez tvrdých lúčov, análna plutva je naopak veľmi široká, chvostová plutva je zaokrúhlená. Telo je, žiaľ pre poverčivých, ktorí si dávajú rybie šupiny pod vankúš v honbe za rýchlo a ľahko získaným kapitálom, kryté slizkou kožou bez šupín. Základné sfarbenie tela je olivovozelené až modrošedé, na chrbte tmavé, na bokoch je zreteľne mramorované, brucho je svetlošedé až biele a škvrnité. Ojedinele sa môžeme stretnúť aj s bielo sfarbenými jedincami.

Pod vodou
Sumec obľubuje stojaté a pomaly tečúce vody, kde vyhľadáva najmä pobrežné tône, riečne ramená, či meandre. Zdržuje sa väčšinou pri dne a v rôznych úkrytoch odkiaľ sa za súmraku vydáva na lov. Aktívny je najmä počas teplých letných nocí, v zime upadá takmer do úplného zimného spánku. Začiatkom leta, keď teplota vody dosiahne asi 19 °C sa sumce rozmnožujú. Samice najskôr vyčistia vyhliadnuté miesto na dne a obklopia ho vodnými rastlinami. Neskôr do tohto hniezda nakladie ikry, aby ich samec mohol oplodniť. Po trení samec ikry stráži a obmýva pohybmi plutiev. Plodnosť samíc významne ovplyvňuje množstvo potravy v období pred trením.

Podľa toho sa narodí väčší či menší počet sumcov. Vývoj oplodnených ikier trvá 2 – 3 dni. Mladý plôdik sa zdržuje v úkrytoch a postupne sa rozplaváva. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi, tzv. planktónom, s fyzickým rastom mu rastie aj chuť do jedla. Na jeho jedálničku môžeme nájsť predovšetkým ryby, ale aj červy, hmyz, žaby, a nepohrdne ani menšími vodnými cicavcami, či vodnými vtákmi. Keď sa mu takto dobre hovie, t.j. keď má dostatok potravy a teplú vodu rastie veľmi rýchlo a dožíva sa aj 40 rokov.

Plachý, ale hlučný
Sumec západný svojím apetítom zabraňuje premnoženiu menejcenných rýb, ktoré nie sú predmetom rybárskeho záujmu. Vysoká je tiež jeho športovo-rybárska hodnota. Zvyčajne sa chytajú sumce od 30 do 60 kg, aj preto je každý väčší kus rekordný. Lov veľkých jedincov je výnimočným a nezabudnuteľným zážitkom. Sumce sa lovia spravidla pri súmraku a svitaní, kedy vychádzajú na lov alebo sa naopak vracajú do svojho úkrytu. Najvhodnejšie sú miesta, kde tesne nad vodou siahajú vetvy stromu. Prezradia sa typickým hlasným mlátením. Tento impozantný zvuk vzniká pri útoku na rybky, ktoré v nočných hodinách plávajú tesne pod hladinou. Sumec je veľmi ostražitý a plachý. Stačí urobiť nad jeho stanovišťom niekoľko krokov a bude celú noc loviť inde. Veľmi dôležité je zdržať sa fajčenia, pretože oheň sumca odoženie vždy ďaleko. Mäso má kvalitné a pochúťkou je najmä po úprave údením.