Z televíznej obrazovky určite poznáte pojem rosnička. Ide o pomenovanie hlásateliek predpovede počasia, ktoré vzniklo z mena nášho najpôvabnejšieho obojživelníka – rosničky zelenej. Čo majú spoločné moderátorky s týmto živočíchom? Vcelku nič. Posvieťme si dnes preto na túto stromovú žabku.

Asi vás zaujalo, prečo som ju označil ako stromovú. Nuž je to preto, lebo zástupcovia rodu rosničkovitých žijú výhradne na stromoch. Niektoré z nich neopustia strom ani v čase rozmnožovania a vajíčka kladú buď do penového hniezda, alebo do vody, ktorá sa zadržala v listoch, alebo ich nosia v kožných záhyboch na svojom chrbte. Ak vynecháme rosničky našich televízií, je rosnička zelená jediným zástupcom týchto žiab na našom území. Z vyše 200 druhov žije prevažná väčšina rosničiek v tropických pralesoch Strednej a Južnej Ameriky. Jedovatý sekrét, ktorý vie spôsobiť nepríjemnosti aj ľudskému jedincovi, však u našej krásky nie je taký prudký ako u jej exkluzívnejších príbuzných.

Žaba – Spiderman
Rosničky sa spomedzi žiab vymykajú tou zvláštnosťou, že dokážu liezť aj po hladkom povrchu listov, alebo napríklad aj po sklenenom pohári. Pohyb na tomto náročnom teréne im zabezpečuje „quatro systém“ (za tým hľadajte metaforu so svetom áut, kde sa používa pohon 4x4). Na konci prstov všetkých štyroch končatín má rosnička vareškovité prísavky, ktorými môže pevne priľnúť k podkladu, alebo môže stvárať všakovaké akrobatické kúsky medzi haluzami. Niektoré jej príbuzné v trópoch majú medzi prstami ešte výraznú plávaciu blanu, ktorá im pomáha nielen pri plávaní vo vode, ale, a to sa už zo žaby – obojživelníka stáva žaba – trojživelník, aj vo vzduchu. Pomocou nich totižto môže plachtiť pri skokoch zo stromu na strom.

Majster prevleku
Ďalšou vymoženosťou, ktorou oplýva rosnička je farbozmena. Je to vecička, ktorú by jej závidel nejeden tajný agent. Ak sa vyskytuje žabka v lístí, tvári sa ako jeden z nich. Ak sa len tak špacíruje po kmeni stromu, prehodí kabát na hnedú verziu a krvilačný bocian si môže lámať hlavu… Veru, rosničku nájdete nielen v základnej sýtozelenej farbe, ale hýri aj odtieňmi hnedej, sivej a dokonca aj fialovej farby. Z našich druhov žiab má preto aj najmenšiu únikovú vzdialenosť, keďže pred nepriateľom neuniká, ale nehybne sedí na konári a farebne splýva s podkladom. Táto len do 4 – 5 cm dorastajúca žabka má ešte jednu prednosť oproti jej kolegyniam z mokrej štvrte. Na hornej čeľusti sa nachádza niekoľko malých zúbkov.