Pred výpadom zdvihne prednú časť tela a stočí ju do polohy písmena „S“, aby mala dostatočný rozbeh k útoku. Keď sa korisť, napríklad myš, priblíži na 10 – 15 cm, vretenica vymrští hlavu, roztvorí papuľu, vztýči jedové zuby, ktoré boli doteraz sklopené vzadu, vpichne ich do koristi a vstrekne do nej dutinou v zuboch trochu jedu. (Jed vreteníc rozkladá krvné bunky.) Zuby vytiahne, zavrie papuľu a stiahne hlavu späť do pôvodnej útočnej polohy. To všetko urobí v zlomku sekundy. Myš odskočí, začne sa kŕčovite pohybovať a za chvíľu zahynie. Had ju nájde citlivým jazykom a začne ju od hlavy požierať. Požieranie koristi je zdĺhavé a trvá 15 – 20 minút, keď je myš väčšia aj dlhšie. Niekedy nemôže had korisť prehltnúť a musí sa jej vzdať. Stáva sa to vtedy, keď menšia vretenica usmrtí väčšiu myš.

Z lovca sa stáva korisť
Pre svoju povesť a určité nebezpečie spojené s ohrozením zdravia pri uštipnutí, je vretenica veľmi prenasledovaná. V žiadnom prípade nie je však nutné všetky vretenice bezhlavo zabíjať. Je dôležité povedať, že smrť človeka prichádza len výnimočne. Podmienkou je totiž výška menšia ako 150cm a vážnejšia srdcové ochorenie. Okrem človeka má však vretenica veľa nepriateľov aj medzi živočíchmi. Proti šelmám sa úspešne bráni jedovými zubami. Neubráni sa však proti ježovi, ktorý ju nemilosrdne prenasleduje. Jemu síce jed neprospieva, proti uhryznutiu ho ale chránia pichliače. Dravé vtáky sa zmocňujú vreteníc bez rizika. Pohryznutie do peria im neškodí. Vretenica má teda mnoho nepriateľov. Snáď preto nie je týchto hadov u nás veľa.