Vretenica - Nočný lovec

Cez deň sa pokojne vyhrieva na slnku, ale v noci sa z nej stáva nemilosrdný zabijak. Je ním jediný jedovatý had na Slovensku – vretenica obyčajná.

Vretenica obyčajná, alebo tiež zmija, je jediným zástupcom jedovatých hadov na našom území. Je všeobecne známa, zbytočný strach z nej vedie k tomu, že ju ľudia vidia vo všetkých hadoch, ba aj v slepúchoch (tie aj keď sa to nezdá patria k jaštericiam). V skutočnosti sa dá od ostatných hadov veľmi ľahko rozlíšiť. Jej charakteristickým znakom je kľukatá čiara na chrbte. Od užoviek ju ľahko rozoznáme aj podľa tela. Hlavu má širšiu ako krk. Telo od krku je nápadne silné, chvost má krátky, zakončený ostrým hrotom. Jej veľké oko nemá zreničku okrúhlu, ale štrbinovitú, zvisle položenú.

Plazí chameleón
Vretenica síce nedokáže meniť farbu, jej zafarbenie je však veľmi pestré. Máloktoré hady sú tak rôzne sfarbené ako ony. Dá sa povedať, že základná farba je striebrosivá, kľukatá čiara tmavá, u samcov skoro čierna. Vyskytujú sa však aj exempláre popolavosivé, olivovozelené, žltohnedé, hrdzavočervené, hnedosivé, červenohnedé, čiernohnedé, ale aj celkom čierne. Všetky farebné odtiene majú zreteľne tmavšiu kľukatú čiaru, len na čiernej odrode kľukatú čiaru nie je vidieť. Brucho je tmavosivé až čierne. Oko je ohnivočervené, zvislá štrbinová zrenička sa za jasného dňa zužuje na nepatrnú čiarku, v tme sa rozťahuje.
Vretenicu obyčajnú môžeme nájsť skoro v celej Európe. U nás je rozšírená hlavne vo vyšších polohách, najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách kde sa zdržuje aj vo výške 2000 m n. m. Vyhľadáva lesné stráne, údolia potokov, slnečné lúky, rašeliniská alebo aspoň vlhké pôdy. Podmienkou je dobrý úkryt, dostatok potravy a slnka. Zdržiava sa v skalných trhlinách, v dutinách, pod pňami stromov, v myších dierach, vyhľadáva aj horské senníky, kde sa ukrýva pod senom.

Nočný lovec
Vretenica je nočný had. Cez deň sa vyhrieva na slnku alebo v polotieni, na lov vychádza za súmraku. Za priaznivého počasia je aktívna celú noc. Živí sa prevažne malými hlodavcami, najmä myšami. Okrem toho požiera malé krty a piskory, za ktorými zalieza do podzemných dier. Jej korisťou sú aj mláďatá vtákov hniezdiacich na zemi. Vretenice požierajú aj iné hady a objavuje sa u nich aj kanibalizmus. Mláďatá vretenice sa živia napríklad jaštericami živorodými. Mláďat sa rodí 5 – 18 kusov a ich uhryznutie je už od narodenia nebezpečné.
Koristi sa vretenica zmocňuje rýchlym útokom.

Pred výpadom zdvihne prednú časť tela a stočí ju do polohy písmena „S“, aby mala dostatočný rozbeh k útoku. Keď sa korisť, napríklad myš, priblíži na 10 – 15 cm, vretenica vymrští hlavu, roztvorí papuľu, vztýči jedové zuby, ktoré boli doteraz sklopené vzadu, vpichne ich do koristi a vstrekne do nej dutinou v zuboch trochu jedu. (Jed vreteníc rozkladá krvné bunky.) Zuby vytiahne, zavrie papuľu a stiahne hlavu späť do pôvodnej útočnej polohy. To všetko urobí v zlomku sekundy. Myš odskočí, začne sa kŕčovite pohybovať a za chvíľu zahynie. Had ju nájde citlivým jazykom a začne ju od hlavy požierať. Požieranie koristi je zdĺhavé a trvá 15 – 20 minút, keď je myš väčšia aj dlhšie. Niekedy nemôže had korisť prehltnúť a musí sa jej vzdať. Stáva sa to vtedy, keď menšia vretenica usmrtí väčšiu myš.

Z lovca sa stáva korisť
Pre svoju povesť a určité nebezpečie spojené s ohrozením zdravia pri uštipnutí, je vretenica veľmi prenasledovaná. V žiadnom prípade nie je však nutné všetky vretenice bezhlavo zabíjať. Je dôležité povedať, že smrť človeka prichádza len výnimočne. Podmienkou je totiž výška menšia ako 150cm a vážnejšia srdcové ochorenie. Okrem človeka má však vretenica veľa nepriateľov aj medzi živočíchmi. Proti šelmám sa úspešne bráni jedovými zubami. Neubráni sa však proti ježovi, ktorý ju nemilosrdne prenasleduje. Jemu síce jed neprospieva, proti uhryznutiu ho ale chránia pichliače. Dravé vtáky sa zmocňujú vreteníc bez rizika. Pohryznutie do peria im neškodí. Vretenica má teda mnoho nepriateľov. Snáď preto nie je týchto hadov u nás veľa.