Či je vitamín C, ako sa hovorí, elixírom mladosti, života, ale najmä zdravia, rozhodnite sami.
Prostredie, v ktorom dnes žijeme, je zamorené nielen chemicky, ale i vysokým obsahom karcinogénnych a aterogénnych voľných radikálov. Ich príjem fajčením a nevhodnou tepelnou úpravou potravín ešte podstatne zvyšujeme. Tým si doslova priamo vyrábame podmienky pre vznik najťažších civilizačných ochorení. Ostatné zasa nepriamo privolávame zbytočným oslabovaním nášho obranného systému. Silný antioxidačný účinok vitamínu C nám pomáha likvidovať práve tieto radikály, detoxikovať ďalšie chemické látky z ovzdušia a potravín a súčasne zvyšovať aktivitu nášho imunologického systému, napríklad proti infekciám, stresom, depresiám, únave. Bráni vzniku karcinogénnych nitrózoamínov z dusičnanov nachádzajúcich sa v jedle. Pomáha odstraňovať zápaly, svalové bolesti, pomáha pri regenerácii organizmu ako celku, ale aj pri hojení rán, šedom zákale, normalizácii krvného tlaku, prevencii anémie, rozklade cholesterolu, je aj protivráskovým činiteľom, je prirodzeným antihistaminikom, a tým aj antialergikom, chráni spermie pred oxidačným poškodením ich genetického materiálu, chráni a posilňuje naše cievy, znižuje tvorbu krvných zrazenín. Okrem ochranných účinkov má vitamín C aj mnohé nezastupiteľné fyziologické funkcie v spolupráci s inými látkami. Je nenahraditeľný pre správnu funkciu mozgu a nervového systému, pomáha pri vstrebávaní železa i aminokyselín, znižuje straty vápnika a fosforu z kostí, zúčastňuje sa mnohých enzymatických reakcií. Tohto a ešte mnoho ďalšieho je vitamín C však schopný len v harmonickej spolupráci s množstvom ďalších známych i neznámych výživových i stimulačných látok nachádzajúcich sa hlavne v prirodzenej, nerafinovanej a tepelnou úpravou nezdevastovanej strave, čo by nás malo pri ozdravovaní nášho životného štýlu inšpirovať. Ak ste teda prisúdili vitamínu C punc aspoň spoluelixíru zdravého a vitálneho života, je vhodné poznať jeho citlivosť či odolnosť voči fyzikálnym aj chemickým činiteľom uplatňujúcim sa v bežnej ,,kulinárskej“ praxi bližšie. Na druhej strane zasa nedostatok fyziologicky prepotrebného cholesterolu v ich strave, teda nijaký alebo len minimálny príjem živočíšnej stravy, si vynútil, aby sa ľudský organizmus dostatočnou tvorbou vlastného cholesterolu v tomto smere stal sebestačným.