Hoci oba princípy nám zostali doteraz, moderný, vraj rozumný, človek ani jednu z týchto skutočností nepochopil, a tak všetko robí na svoju škodu a sebazáhubu práve naopak. Enormným príjmom živočíšnej stravy získava v tomto prípade až životunebezpečný prebytok cholesterolu, ktorého sa nedokáže zbaviť, ale na druhej strane podstatne znížil príjem vitamínu C znížením príjmu surovej rastlinnej stravy a ak ju aj prijíma, tak zväčša teplom zdevastovanú, tým menej účinnú nielen z hľadiska vitamínu C, ale aj mnohých ďalších ochranných a stimulačných látok citlivých na teplo a oxidáciu.
A vieme vôbec, ktoré látky účinkujú ako vitamín C? Bežne sa hovorí, že je to len kyselina askorbová, ktorá sa nachádza najmä v neporušenom ovocí a zelenine. Ak by to tak bolo, bolo by s nami naozaj zle. Nesmeli by sme zeleninu, ovocie ani krájať, ani mixovať či šúpať. Totiž pri každom porušení plodu, zeleniny vplyvom enzýmov a kyslíka rozpusteného v šťave kyselina askorbová oxiduje na kyselinu dehydroaskorbovú. Naša záchrana je v tom, že aj táto druhá kyselina má rovnaké vitamínové účinky, ako kyselina askorbová. Prečo ich teda treba rozlišovať? Nuž diametrálne sa odlišujú svojím chovaním pri ohrievaní a varení potravín. Kyselina askorbová nachádzajúca sa v neporušených rastlinných potravinách je za určitých, bežne pri kuchynskej úprave potravín realizovateľných, podmienok stála i pri 100 °C. Kyselina dehydroaskorbová, na ktorú sa kyselina askorbová v prevažnej väčšine pri každom narušení rastlinných buniek mení, už ale tepelne stabilná nie je - zahrievaním, varom sa rozkladá na vitamínovo neúčinné zložky. Oxidačná rýchlosť zmeny kyseliny askorbovej na dehydroaskorbovú, napr. pri krájaní či mixovaní, je relatívne veľká, trvá len niekoľko minút, a je závislá od jemnosti krájania, od množstva deštrukčných enzýmov v danej potravine (čo je pre ňu charakteristické) od množstva prítomného kyslíka rozpusteného v okolitej tekutine, prípadne od prítomnosti urýchľovačov oxidácie, čo sú hlavne železo, meď, striebro. Teda akúkoľvek rozkrájanú či rozmixovanú zeleninu by sme už nemali tepelne upravovať, ak nechceme vitamín C zlikvidovať, ale by sme ich mali zjesť vo forme šalátu, ako to robia vitariáni, veľká časť vegetariánov a ľudia, ktorí chcú byť zdraví, krásni a štíhli, ba i dlho mladí. Mnohí takýmito asi nechceme byť, ale predsa v kútiku duše tento vitamín uznávame, no devastačnej tepelnej úpravy stravy, na ktorú sme si zvykli, sa vzdať nechceme. Povieme si, ako aj pri nej zachovať maximum vitamínu C, i keď ostatné vitalizujúce zložky stravy teplom zabijeme.