Ako na to:
- 100 % vitamín C využijeme, ak použijeme najkratšiu cestu "zo záhrady priamo do úst ",
- ďalšie rady sú len pomocné, ktoré by sme mali doplniť tým, že aspoň 1/3 stravy budeme jesť surovú. Keď už ovocie a zeleninu budeme variť, tak:
- celé i so šupkou - menší povrch, menšia oxidácia i vylúhovanie do nepoužitého vývaru,
- vkladať potraviny až do chvíľu variacej sa vody – vypudíme tým rozpustný kyslík,
- variť pod pokrievkou,
- nádoby sklené, nerezové alebo smaltované neotlčené,
- skrátiť čas varenia na minimum, napr. tlakovým hrncom a využitím talianskeho prístupu k vareniu na "al dente" – na zub, teda nerozvariť jedlo na kašu, ale variť ho tak, aby sa zelenina musela hrýzť, alebo po čínsky, teda len blanšírovať, takpovediac len "šmrncnúť teplom", aby sme síce vygradovali jej farbu i chuť, ale aby si zachovala svoju chrumkavosť,
- jedlo jeme hneď po uvarení, odkladaním, zahrievaním vznikajú veľké straty vitamínu C,
- mrazené potraviny nerozmrazujeme, ale hneď tepelne upravujeme.
Dôvod prečo vkladáme zeleninu, zemiaky niekedy i ovocie pri ich varení do vriacej vody nie je len neprítomnosť kyslíka v nej. Ak by sme potraviny dali do studenej vody a pomaly ju zahrievali, v potravinách prítomné živé enzýmy by sa zvyšujúcou teplotou stále viac aktivizovali a, okrem iného, by rozkladali aj vitamín C až do teploty ich rozkladu, ktorá je okolo 50 °C. Tým by sme stratili prevažnú časť vitamínu C. Ak však potravinu vo vriacej vode bleskove zahrejeme na 50 – 60 °C, enzýmy zničíme (pri vare by sme ich zničili aj tak), a tým zabránime ich rozkladnej činnosti. Tento princíp sa uplatňuje v konzervárenskom priemysle vo forme tzv. blanšírovania. Tým uchránime nielen vitamín C, ale často zabránime i nevhodnej zmene farby, ako tomu pri pomalom zahrievaní býva napr. u jahôd. Bolo by vhodné, aby sme tento postup používali aj pri bežnom domácom zaváraní. Vo vriacom náleve malé množstvo ovocia varíme 1 - 3 minúty podľa jeho pevnosti, dáme do fliaš, zalejeme nálevom a sterilizujeme. Rôzne potraviny majú rôzne množstvo kyseliny askorbovej. Za tri minúty sa v rozmixovaných pomarančoch rozložilo len 1,5 % kyseliny askorbovej (málo enzýmov), v cibuli 14 %, špenáte už 52 %, hruškách, mrkve, petržlenovej vňati, zemiakoch od 70 do 85 %, v kôpri, póre, šaláte, jablkách, banánoch, uhorkách, redkvičke, karfiole, kapuste je množstvo vysoko aktívnych enzýmov, rozložia 90 až 100 % kyseliny askorbovej na dehydroaskorbovú, ktorá už nie je tepelne odolná.